Patrik Jacko končí v Tatrane Prešov. Stopér či defenzívny záložník, ktorý nosil svojho času aj kapitánsku, pásku, vždy prekypoval energiou a sebareflexiou. Keď mu niečo nevyšlo, neskrýval to, rovnako tak aj vtedy, pokiaľ sa nedarilo mužstvu. Jeho obrovskou výhodou bolo, že dokázal komunikovať s každým vrátane zástupcov médií a to nielen vo chvíľach šťastia, ale i smútku, trpkej nálady. Rovnako neodmietol rozhovor ani na aktuálnu tému, hoci niektoré veci sa mu určite nehovorili ľahko.

Ako došlo ku koncu vášho pôsobenia v Tatrane?

„V prvom rade treba povedať, že zmluvu som mal platnú do konca ročníka. Pred pár mesiacmi prišila výzva na rokovanie o ďalšom kontrakte, vtedy som to odmietol a nedávno znovu. Ja som povedal, aké sú alternatívy, druhá strana mi oznámila, že buď bude nová zmluva alebo príde k rozviazaniu môjho kontraktu. Tak sme dospeli k ukončeniu mojej činnosti.“

Takže nebolo v záujme ani jednej strany, aby ste naplnili literu platného kontraktu?

„Ja som si to tak predstavoval, bolo to v mojom záujme, ale nedohodli sme sa.“

Prekvapilo vás, že Tatran na to nepristúpil?

„Určite, ale nechcem to ďalej rozvíjať, už je to asi jedno.“

Na prvý pohľad by sa zdalo, že pohnútkou, aby ste odišli z Prešova, bol záujem iných a ponúknuté nové angažmán kdesi inde. Lenže všetko je vlastne inak.

„Nejaké šumy sa vyskytli, ale nič nie je konkrétne, iba náznaky. Lenže neskončil som kvôli tomu, že mám nejaké možnosti na odchod. Proste situácia dospela do bodu, kedy by som nerád zostával, lebo by som sa zbytočne trápil. Veľmi dôležitú úlohu pri mojom rozhodnutí zohrala aj skutočnosť, že zatiaľ neprišiel pán tréner Kovalec.“

Rozhodovali ste sa niekoľko týždňov alebo dní, či hodín?

„Uvažoval som o tom dlhšie a chystal som sa na moje rozhodnutie, že príde v lete. To by bolo ideálne načasované, ale prišlo to o pol roka skôr. V tejto situácii je to najlepšie riešenie pre mňa a asi aj pre klub, keď sa funkcionári takto rozhodli. Treba to rešpektovať.“

Avšak tým, že ešte nie je ruka v rukáve a s nikým ste si netľapli, podstupujete riziko.

„Súhlasím, uvedomujem si to, ale niekedy risk je zisk, hoci môže sa stať, že to budem i ľutovať, ale verím, že sa niečo nájde. Všetko je čerstvé, uvidíme, čo bude, však k rozviazaniu zmluvy došlo minulý piatok. Pokiaľ ide o vyhliadky, nič nie je také horúce, na spadnutie, aby som mohol hovoriť, kde bude, hrať. Času je ešte dosť a dúfam, že sa to vyrysuje v ďalších dňoch.“

Lenže stáva sa, že niektorí hráči odchádzajú až na druhý raz...

„Myslím si, že u mňa je to definitíva, lebo som človek, ktorý si potrpí na isté veci a v tejto chvíli poviem len toľko, že na prípadné pokračovanie by som asi neprikývol a neviem, čo by sa muselo stať, aby som zmenil rozhodnutie. Hoci nikdy nehovor nikdy...“

Prevládajú pri rozlúčke zmiešané pocity?

„Momentálne si to ešte všetko celkom neuvedomujem, vnímať naplno to budem iste neskôr, avšak s niektorými budem v kontakte aj naďalej, do konca života, takže to neberiem ako definitívnu rozlúčku. Hoci nostalgia tu je, lebo v lete by bolo dvanásť rokov, čo som do Tatrana prišiel. To je takmer polovica môjho doterajšieho života.“