Zavše je kolektív, ktorý príde o vylúčeného hráča za nerozhodného stavu, napokon šťastnejší. To sa prihodilo naposledy i Kračúnovciam na vlastnej tráve, ktoré doma zdolali Ľubotice, pričom hostia mali  v čase inkasovania rozhodujúceho gólu početnú výhodu. Aj  tom sme hovorili s trénerom domáceho celku Jozefom Motýľom.

Po troch prehrách v rade bola u vás už dusnejšia atmosféra?

„Nepovedal by som to takto, ale určite už bol zjavný väčší tlak.“

Zápas sa vyvíjal pre vás sľubne, ujali ste sa vedenia po premenenej penalte...

„To je pravda, lenže úvodná štvrťhodina bola v réžii hostí. Tí ukázali u nás naozaj kvalitný futbal a som prekvapený, že sú v tabuľke dolu. My sme sa z náskoku dlho netešili, lebo o chvíľu prišla školáka chyba v defenzíve a stav bol vyrovnaný. Do prestávky to bolo celkove rušnejšie, skóre sa mohlo ešte zmeniť na oboch stranách. Po zmene strán si už Ľubotice šancu nevypracovali. My sme boli v závere šťastnejší a dokázali sme strhnúť víťazstvo na svoju stranu.“

Paradoxne mali vtedy papierovú výhodu hostia, ktorí mohli využiť vylúčenie vášho hráča, no nestalo sa. Vsadili ste všetko na jednu kartu a zariskovali ste v úmysle predsa len vyhrať?

„ Poviem pravdu, keď sme zostali v početnom oslabení, v duchu som si hovoril, že aj remíza by bola dobrá vzhľadom na silu súpera a obával som sa, aby sme znovu nedostali gól v závere, ktorý by rozhodol o našej porážke, ako sa nám to stalo tiež doma proti Starej Ľubovni. Mali sme tentoraz viac športového šťastia a preto sme vďační za tri body. Možno nám pomohlo aj to, že Ľubotice nevyvinuli po vylúčení nášho hráča nejaký tlak , nevytvorili si žiadnu šancu. Nás oslabenie viac zomklo a bojovnosťou sme to dotlačili úspešne do konca. Hoci naozaj tiež víťazný zásah padol pričinením šťasteny. V šestnástke tomu predchádzalo niekoľko súbojov, lopta sa posúvala a prihrávka na strelca gólu Lukáča ho našla aj pričinením teču protihráča. Nebyť toho, ktovie, či by sa k nemu lopta inak  dostala.“ 

V predošlých troch dueloch ste hladko doma podľahli lídrovi z Spišského Podhradia, ale v Demjate a v Soli to bolo tesné. Ktorý výsledok vás škrel najviac?

„Ak neberiem spomínanú porážku so Starou Ľubovňou, tak aj výsledok v Demjate bol smoliarsky. Domáci viedli 2:0, my sme vyrovnali a vrátili sa tak do zápasu, no Stano Šesták tesne pred koncom rozhodol o úspechu hostiteľov. On bol rozdielovým hráčom zápasu. Vo futbale je to však vždy raz tak, inokedy naopak. To, čo nám vyšlo proti Nižnému Hrušovu, keď sme obstáli tretím zásahom v nadstavenom čase, tak teraz sa podobne tešil súper z Demjaty. Mrzelo ma to, lebo sme boli vyrovnaným rivalom a mohli sme tam niečo uhrať. V Soli sme tiež neťahali za kratší koniec, ale doplatili sme na slabú trojminútovku pred záverom prvého polčasu, keď sme dva razy inkasovali.“

Dosiaľ ste dva razy doma prehrali, no u súperov ste nazbierali zase šesť bodov...

„Prakticky nastupujeme s dvoma zostavami.  S jednou doma, s druhou na cudzích ihriskách.  Chlapci pracujú tak, že sú k dispozícii spravidla vtedy, keď cestujeme k súperom. Vtedy máme poruke také typy, ktorým vyhovuje pôsobenie v pozícii hosťa, vedia brániť, sú skúsení. Preto sme uhrali vonku viackrát solídne výsledky, pričom najlepší výkon sme predviedli zrejme v Župčanoch. Doma nám treba tvoriť, ale vyslovene také typy hráčov na podobný štýl nemáme. S tým sa trošku boríme.“

Určite ste však čakali, že budete momentálne na tom lepšie v tabuľke?

“Pravdaže, lebo sme nepredpokladali, že doma stratíme toľko bodov.