Hoci je už nejaký čas mimo východného Slovenska, predsa priaznivci v našom regióne naňho nezabúdajú. Reč je o Blažejovi Vaščákovi, ktorý je momentálne kapitánom v Senici a práve Záhoráci sú najväčším rivalom Tatrana Prešov v boji o udržanie sa medzi elitou. Po ostatom vzájomnom súboji sme tohto skúseného 34-ročného matadora vyspovedali.

Znovu sa zrodila remíza – tak ako predtým v jeseni na tomto štadióne. Dôvod na spokojnosť?

„Vzhľadom na priebeh duelu je to spravodlivý výsledok a zaslúžená remíza, hoci sme chceli vyhrať, lebo v predošlom domácom dueli s Nitrou sme nešťastne prehrali a preto sme si chceli stratené body vziať späť. Možno však aj tento bodík môže byť v konečnom účtovaní rozhodujúci.“

Iste vám však bolo všelijako, keď ste v druhom polčase prehrávali.

„Chlapci si zaslúžia pochvalu, že to za nepriaznivého stavu nezabalili. Dokonca sme pri troške šťastia mohli v závere pomýšľať aj na viac, ale ako som povedal – vzhľadom na priebeh súboja to bolo spravodlivé rozuzlenie.“

Bol to zápas z kategórie šesťbodových, víťaza však nemal, Kto môže byť o kúštiček pyšnejší?

„Pre Tatran je to o čosi horšie ako pre nás. Povedal by som však tak, že každý duel je pre nás šesťbodový a treba ísť od zápasu k zápasu, lebo stále nám ide o bytie a nebytie.“

V akcii ste sa ako nebezpečný strelec predviedli aj vy, hoci priamy kop nebol príliš podarený.

„Tak to chodí, terén bol náročný, šmykol som sa. To už nevezmem späť.“

Medzi Senicou a Prešovom je to takpovediac bratovražedný boj, aké je to pre vás ako východniara?

„Nie je to prvý ani posledný raz, čo som hral v tomto regióne. Je to o čosi špecifickejšie, keď sa vraciam domov, ale už to tak nejako mimoriadne nevnímam.“

Určite sa však z hlavy nedajú vytesniť spomienky na pôsobenie v 1. FC a FC VSS a Lokomotíve Košice, v FC Steel Trans Ličartovce či Partizáne Bardejov...

„To je samozrejmé. Z každého pôsobiska som sa snažil odniesť si to pozitívne, hoci nikde to nebolo ideálne. Futbalový kolotoč sa krúti rýchle a neúprosne, pomaly sa to u mňa schyľuje ku koncu, preto sa snažím zápasy, ktoré absolvujem, odohrať v plnom zdraví a čo najviac pomôcť partii.“

Na záhorácku mentalitu ste si privykli?

„Určite, veď som tam čoskoro poldruha roka a keďže prostredie je žičlivé a férové, nesťažujem sa. Pokiaľ sa budeme zlepšovať herne aj výsledkami, tak moja spokojnosť bude ešte výraznejšia.“