Celú kariéru s výnimkou dvoch krátkych „odbočiek“ strávil Ľubomír Andraščík v sabinovskom klube. Takmer tri desiatky rokov. Pred časom ho lanárili do Šarišských Michalian, ale stále odolával ako správny lokálpatriot. Lenže po  minulej sezóne, keď MFK Slovan vypadol z regionálnej elitnej súťaže, tak už nemal o čom veľmi premýšľať. Navyše si uvedomil, že to tam ide s futbalom celkove dolu z kopca. Preto privolil a ocitol sa v šatni u susedov.

„Pravdu povediac po rokoch strávených v Sabinove sa mi predtým nechcelo odísť, ale okolnosti a celkové problémy ma donútili k tomu, aby som  zmenil názor,“ rozhovoril sa tento matador regionálnych trávnikov. Pravdaže, aj on si musel zvyknúť na vyššiu náročnosť, iné ambície. „Káder je tu iný než v sabinovskej šatni a to sa nikoho nechcem dotknúť. S tým súvisia aj nároky na hráčov, ktoré sú iné, čo sa týka dochádzky na tréningy i výkonnosti.  To súvisí s ambíciami OŠFK, konkurenčným bojom, tlakom na každý post. Je tu zdravá konkurencia a preto je tím tam, kde je.“ Na margo aklimatizácie Ľubo riekol, že keď hráč príde inde, tak sa musí popasovať s miestom v zostave a to bez ohľadu na to, či je mladý alebo starší. „Žiadne privilégiá ani vzhľadom na moje skúsenosti nemám. Keď chcem hrať, musím si miesto v zostave zaslúžiť. Koniec koncov ide o moje renomé a musím dokázať v súperení s mladšími , že na to mám.“

Naposledy sa Š. Michaľany predstavili v Plavnici, čo vzhľadom na štatút derby sľubovalo patričné napätie a dramatický náboj. „Domáci sa chceli vytiahnuť, tomu prispôsobili svoj štýl hry, veľmi chceli obstáť. Nakopávali loptu, mienili vyťažiť zo špecifických rozmerov ich ihriska a tak nás hodlali dostať  pod tlak. Aj sa im to niekedy darilo, ale ustáli sme to.“ Do prestávky sa favorit ujal vedenia, kontroloval hru, mal loptu častejšie vo svojej moci. „Avšak vyloženú šancu mali najprv domáci, lenže nepremenili ju a to sme využili my na strelenie vedúceho gólu. Po zmene strán hostitelia zvýšili aktivitu, preskupili svoje rozostavenie, nakopávali loptu do ohňa. Po stranách im hra vychádzala a po jednej takejto akcii aj vyrovnali.“ Lenže záverečnú dvadsaťminútovku lepšie zvládli hostia, hoci Plavnica viditeľne po vyrovnaní ožila. „Druhý polčas nebol spočiatku z našej strany ideálny, lenže neskôr sme dali loptu na zem, vyšli nám daktoré akcie  a dokázali sme druhý raz skórovať. Po druhom zásahu súper už ochabol v aktivite a to sme využili na tretí gól. Myslím si, že našimi tromfami bola skúsenosť a futbalová kvalita.“

Zaujímal nás názor Ľ. Andraščíka na doterajšie počínanie si OŠFK. „Nuž, priznám sa, že dlho som dianie sledoval iba v pozícii diváka, lebo štyri mesiace som bol vážne zranený. Mal som problémy s achilovkou, tie sa ukázali už počas pôsobenia v sabinovských farbách. Napriek zraneniu mi funkcionári Šarišských Michalian podali pomocnú ruku, hoci vedeli, že som nepoužiteľný a vyzeralo to ešte na dlhšiu pauzu. Vybavili mi liečbu a mali trpezlivosť, kým sa dám do poriadku.“ Prvý raz sa tento borec ukázal v novom kolektíve ako aktívny futbalista v Stropkove. „Tréner Ondrej Desiatnik mi dal dôveru, naši stopéri boli vykartovaní, tak som sa dostal k slovu. Našťastie som sa povinností zhostil k spokojnosti a bol som rád, že som sa znovu ocitol na trávniku po dlhej odmlke.“

Nuž, Š. Michaľany mali výborný vstup do ročníka, potom prišlo kratšie  obdobie neúspechov, ale teraz sú zase, zdá sa, v laufe. Niektoré prehry boli kruté, iné zaslúžené. Napríklad vo Svidníku. „Je to tak, vtedy sa aj náš tréner vyjadril, že to bol naozaj slabý výkon,“ dodal Ľ. Andraščík.