Neraz býva tak, že si fanúšik povzdychne pri spomienke na niektorého hráča, čo predtým hájil farby daného klubu, ale postupne odišiel a aktuálne by sa jeho schopnosti veľmi zišli. To je i prípad Pavla Šafranka, ktorý v tomto roku opustil prešovský kolektív a zamieril do Podbrezovej. To bolo ešte v čase, keď Tatran pôsobil v II. lige. Momentálne sú zelenobieli medzi elitou a tak sa naskytla konfrontácia s ich bývalým spoluhráčom.

 A práve po tom, čo tento urastený ofenzívy futbalista vbehol ako striedajúci hráč na hraciu plochu v Prešove, si mnohí uvedomili, že práve takýto typ momentálne Šarišanom chýba. Lebo v koncovke sú bezzubí a Šafranko je typom borca, ktorý to vie v šestnástke rozkrútiť. Hoci momentálne aj on hľadá optimálnu pohodu. „Určite som chcel hrať v základnej zostave proti svojim bývalým spoluhráčom, no prečo to tak nebolo, na to sa treba spýtať trénera. Aj tak som bol však rád, že sme v Prešove vyhrali, hoci ja som sa na tom gólovo nepodieľal. Na druhej strane som tak trošku aj súcitil s Prešovčanmi, ale teraz som mal radosť. Keď raz budem hrať znovu za Tatran, tak potom budem myslieť hlavne na to, aby bol úspešný, ale aktuálne bojujem za farby železiarov,“ rozhovoril sa Paľo Šafranko. Naznačil,  že v Prešove sa mu hrá dobre  aj ako súperovi, lebo mal i podporu v hľadisku. „Pre mňa to bola prvá konfrontácia s Prešovčanmi v takejto role, treba si aj to skúsiť. Bol to však taký zvláštny pocit,“ prezradil borec, ktorý pred jarnou časťou minulého ročníka posilnil Podbrezovčanov a rýchle sa tam aklimatizoval. Inak, Horehronci si ho vyhliadli už dávnejšie aj na základe toho, že predtým ešte ako hráč Tatrana im v prípravnom zápase strelil dva góly. Tým ich zaujal a poškuľovali po ňom, hoci odchod sa zrodil až po nejakom čase. Východniara teší, že jeho tím je v pelotóne vysoko, hoci ho trošku aj škrie, že v ostatnom čase sa nedostáva do základnej jedenástky, ale naskakuje do diania v pozícii striedajúceho hráča. „Najprv som hral od začiatku, neskôr som mal som problémy zdravotného charakteru, trápil ma sval aj brucho a potom som sa vytratil zo základnej zostavy.“

Nuž, tréner Marek Fabuľa, ktorý bol predtým tiež v Prešove a svojho zverenca pozná naozaj dopodrobna, má silnú konkurenciu v kádri a tak si má z čoho vyberať. O žiadnej protekcii nemôže byť reč, pretože každý hráč si musí miesto zaslúžiť. Aj preto je Podbrezová príjemným prekvapením zápolení a figuruje vysoko. „Káder zostal pokope a naše postavenie je zásluha hlavne trénera, ktorý mužstvu vštepil istý štýl, ktorý prináša body, úspechy. O tom niet pochýb, to každý vidí, kvituje.“ A čo si myslí o zástoji nováčika z Prešova? „Snaží sa hrať to isté, možno mu chýba viac šťastia, ale verím, že sa to raz prelomí. Už na Slovane Prešov uhral cenný bod a predpokladám, že nováčika to nakopne. Príde jedno víťazstvo, potom ďalšie. Niektorí hráči sú na našu ligu naozaj nadštandardní, napríklad Katona či Dávid Leško,“ dodal na diaľku štipku sebavedomia Prešovčanom  P. Šafranko, ktorý si dal pred touto sezónou niektoré ciele, ktoré by rád naplnil. „Chcel by som sa presadiť hlavne strelecky, hoci dosiaľ ma tréner stavia skôr skraja zálohy, čo nie je moja obvyklá pozícia. V národnom tíme hrám na hrote, v klubovom tíme inde, takže uvidím, ako to dopadne. Snažím sa s tým vyrovnať a dúfam, že k doterajšiemu jednému zásahu pribudnú ďalšie. Myslím aj na štátny celok a  majstrovstvá Európy, na ktoré - verím – postúpime. Takže je stále o čo hrať a snažiť sa byť čo najlepším.“