Určite si fanúšikovia druhej najvyššej futbalovej  súťaže všimli , že po troch odohraných kolách v skupine Východ polovica  z účastníkov pelotónu nemá na konte ani jednu porážku. Do tejto kategórie patria aj Popradčania, dres ktorých oblieka v aktuálnej sezóne aj ostrieľaný matador Miroslav Poliaček. Tento borec prišiel pod Tatry pomáhať pri rozdávaní skúseností, ktorých má naozaj neúrekom.

 Ešte v minulej sezóne hájil farby stredoslovenského celku Žiar nad Hronom Dolná Ždaňa, ale už na jej sklonku  avizoval, že zrejme je to jeho labutia pieseň v tomto klube. Niežeby nebol spokojný s tamojším dianím, ale predsa len ťahalo ho to na východ hlavne z rodinných dôvodov. Keďže zástupcovia  FK ho lanárili už rok predtým (vtedy však nechcel porušiť sľub, ktorý dal predstaviteľom Pohronia)  a svoje „pytačky“ zopakovali aj pred týmto ročníkom (už v priebehu jarnej časti), nebolo prekvapivé, že tento borec sa ocitol v popradskom kolektíve. „Cestovanie za rodinou bolo únavné, chcel som byť bližšie pri najbližších. Takže napriek platnej zmluve v Pohroní  som bol rozhodnutý odísť, lebo dcérka ide do školy. Navyše  synček je  ešte menší a nechcel som tieto povinnosti nechať iba na pleciach ženy. Keby som zostal v Žiari nad Hronom Dolnej Ždani, videli by sme sa ešte menej než predtým, keď rodinka bývala prechodne v Prievidzi,“ rozhovoril sa M. Poliaček. Preňho  bol alternatívou číslo jeden Poprad. “Nielen preto, že je to blízko k Prešovu, ale ide aj o kvalitný klub, ktorý má ambície.“ Zdá sa, že Podtatranci v tomto ročníku by mali víriť ešte výraznejšie hladinu druholigového ročníka. Naznačili funkcionári novej akvizícii, že by malo ísť o boj o prvenstvo? „Nebolo mi to povedané doslova, ale vycítil som, že klub sa posúva dobrým smerom a odráža sa to v celej práci, napríklad s mládežou. Aj to, akí hráči prišli, je dôkazom toho, že priemerné zámery tu nemajú miesto. Hovoriť o tom, že chceme skončiť v prvej šestke, by bolo alibistické. Ciele  sú vysoké, lebo je to v tunajšom futbale dobre nastavené. Netvrdím, že to bude hneď postup, ale určite mienime byť hore.“

 M. Poliaček je už pomaly aklimatizovaný, zohráva sa s novými spoluhráčmi. Pred časom mal toho plné zuby vzhľadom na zranenia, ktoré ho prenasledovali v závere pôsobenia na strednom Slovensku. Takže potreboval dohnať tréningové i zápasové resty. „Nie stále to išlo podľa gusta, ale už sa to dáva dokopy. Máme sedem bodov, čo je dobré, hoci sme zbytočne stratili v závere dva body v úvodnom vystúpení so Zvolenom. V Lipanoch nám zase nevyšiel prvý polčas, keď sme to nejako so šťastím ustáli a po prestávke sme zaznamenali rozhodujúce góly.“  M. Poliaček naznačil, že silu Popradu preveria ešte nasledujúci nároční rivali – Bardejov,  FC VSS Košice a Liptovský Mikuláš. Inak, hoci v Lipanoch hráči FK vyhrali, tento kozák nebude mať na tento duel iba príjemnú spomienku. Po dlhom čase totiž nezúročil penaltu a zaujímavé je, že raz sa mu to proti rovnakému súperovi – keď ešte hral za Tatran Prešov – prihodilo. “Dokonca to bol pokus na rovnakú bránu, asi je pre mňa zakliata. Neznamená to však, že si netrúfnem zahrávať penaltu znova.“

Naposledy FK pokoril hladko Hanisku po zaujímavom začiatku duelu, keď po tom, čo sa hostitelia ujali vedenia, hostia stačili ešte odpovedať a vyrovnať. „Bol to náš asi najlepší doterajší výkon. Od  úvodu sme hostí pritlačili, škoda inkasovaného gólu, ktorý padol po našej nepresnej rozohrávke. Avšak aj potom sme súpera tlačili a šancí bolo neúrekom. Takže výhra mohla byť ešte výraznejšia, však sme triafali aj do konštrukcie brány hostí,“ dodal M. Poliaček.