ŠAMORÍN (SFZ) – V marci vyhrala desiaty raz anketu o Futbalistku roka. Momentálna hrá v Montpellieri a preráža tam cestu ako prvá Slovenka vo francúzskom futbale, kde všetci poznajú Ľubomíra Moravčíka, ale medzi ženami sme pre tamojších stále dosť veľká neznáma. Takže im odpovedá na najčastejšie otázky, či máme sneh, more a aké je naše národné jedlo. Úspešná na ihrisku, úspešná v šírení dobrého mena. Dominika Škorvánková, kapitánka slovenskej ženskej reprezentácie.

Desaťkrát ste sa stali Futbalistkou roka na Slovensku. Ešte vás baví vyhrávať túto anketu?
„Bolo by pokrytecké tvrdiť, že to pre mňa nie je zaujímavé, že som sa víťazstiev prejedla. Každé prvenstvo bolo pekné, verte mi, že každé. Ale keď vidíte číslicu desať a uvedomíte si, čo je za tými dvoma ciframi, tak už to nie je len číslo, ale kus života a mnohé v ňom.“
Čo znamená ten kus života a mnohé v ňom?
„Moja futbalová cesta. Keď som sa vydala na futbalovú dráhu, nerozmýšľala som, že budem desaťkrát Futbalistka roka, dokonca mi nenapadlo, že sa ňou stanem čo len raz. Šla som po tej svojej ceste, robila som futbal a robila som ho najlepšie, ako som to vedela a viem.“
Ľutujete niečo, čo ste museli obetovať?
(široký úsmev). „V mojej slovanistickej ére ma súrodenci ťahali na diskotéky, zábavy a iné radosti, primerané tomu veku, a ja som nešla. Lebo futbal, lebo tréning, lebo zápas. Prišla som tak o niekoľko narodeninových párty výmenou za spotený dres (smiech). Jasné, že som potom niekde v izbe nad tým dumala, skúmala, či mi to je ľúto alebo to nie je až také podstatné. Odpoveď som si našla.“
Aká bola?
„Že chcem byť profesionálnou futbalistkou. A že súčasťou tej cesty je, že som bola na tréningu, nie na párty. Nebrala som to tak, že som tým niečo zásadné stratila. Lebo rodina a priatelia tu so mnou boli aj potom a našli sme si spôsob a čas, ako sa stretnúť a potešiť sa.“
Plakali ste pre futbal?
„Určite, od šťastia aj od smútku. Futbal je pre mňa veľká emócia, krásna esencia života.“

Aká ste futbalistka?
„Hovoríme o zaradení na ihrisku, áno? Kým som nešla do Bayernu, bola som hráčka stredu poľa, futbalovou terminológiou povedané osmička. K tomu patrila hlava hore, prehľad a distribúcia lôpt, schopnosť meniť tempo zápasu. Sedelo mi to, páčilo sa mi to. V Mníchove ma postavili aj na kraj obrany a ja som zistila, že na to mám. Tréner mi povedal, čo odo mňa na tom poste očakáva a ja som to, vďaka skúsenostiam aj hráčskej inteligencii, dala. Hrala som na tejto pozície semifinále Ligy majstrov proti Barcelone a neprepadla som. Posunula som sa do úrovne, že som si futbal užívala aj na tomto poste, už som nemusela hrať na mojom „zažitom“ fleku v strede, aj keď tam to mám stále najradšej. Fakt sa mi to páčilo, futbal je parádny zážitok, keď sa ním zabávate.“
Stále si teda užívate futbal?
„Stále. Až raz pocítim, že to tak nie je, skončím. Kopačky do kúta, vyfučím loptu...“
Vždy ste boli lídrom futbalovej partie?
„Podľa mňa je líderstvo v každom z nás. Ale nie každý to objaví a prejaví. Predsa sú aj tichí lídri, veď ani ja nie som tá, ktorú vždy počuť za tri hory a dve doliny...“
Tak to pŕŕŕ, počuť vás na tréningoch, v zápasoch, vidieť vás na ihrisku aj mimo neho.
„Nebudeme sa teraz sporiť o tom. Ako som naberala skúsenosti a rástlo mi vnútorné sebavedomie, že viem, čo robím a robím to dobre, dokázala som sa aj nahlas prejaviť. Rešpekt si musíte získať kvalitou a človečenstvom. Dôležitý je ale tím, zladený, skonsolidovaný, súdržný.“
Pred rokmi sa vytvorila v reprezentácii „rada siedmich“ Škorvánková, Korenčiová, Vojteková, Bíróová, Ondrušová, Harsanyová, Klechová. Dve z nich však už s aktívnym futbalom skončili, dve teraz nie sú v nominácii, ostali ste teda tri. Zvládate robiť pre kabínu všetko to, čo predtým robilo sedem dievčat?
„Priznávam, napadlo mi to, už keď som šla na zraz... To je život, ktorý sa nezastaví len pre to, že jedna z nás má deti či že sa objavia zranenia alebo iné okolnosti. K nám trom, ktoré sme z tej „rady“ ostali, sa tak pripoja mladšie, už nejaký čas zbierajúce skúsenosti počas vlastných kariér aj zo spoločných zrazov. Sú už v inej pozícii, ako boli pred pár rokmi, keď v reprezentácii začínali. Napadla mi opakovane veta, ktorú nám hovoril jeden z predchádzajúcich trénerov...“

Aká to bola?
„Žiadna z vás tu nie je naveky. (na sústredenej tvári sa objavil veľký úsmev) Takže tie mladšie musia prijať zodpovednosť a čeliť jej tak, ako sme to museli urobiť my.“
Čo si myslíte, aký máte vy, Dominika Škorvánková, vplyv na slovenský ženský futbal?
„Neviem, či mám na to odpovedať práve ja, lebo som v tom priamo zainteresovaná. Chcela by som, určite, aby ženský futbal u nás získal pozíciu, akú si zaslúži. Viem, že rastie počet ľudí, ktorým na ňom záleží, na zväze aj v hnutí celkovo, no treba, aby ich bolo ešte viac. Ak vďaka mne pribudne aspoň jeden ďalší, zvládla som svoju domácu úlohu.“
Viete napríklad o tom, či ste získali nových zanietencov, keď sa potvrdila informácia, že ste sa stali hráčkou Bayernu Mníchov?
„Na jednej strane sa tak otvorili dvere aj ďalším Slovenkám do Európy, na druhej sa doma aspoň jednou vetou o tom bavili aj chlapi pri pive. (šťastný úsmev) Aj keď teraz žijeme dobu sociálnych sietí a to nie je celkom moja šálka kávy, potom mi ešte aj hekli moje instagramové konto... Ženský futbal sa za posledné roky veľmi zmenil, posunul, vyrástol. Je to vážny produkt už aj pre solídny biznis.“
Čo ste si mysleli o novinárskej nálepke Hamšík v sukni?
„Milé. Marek je pojem, fenomén, skvelý futbalista. (šibalsky žmurkla) Opýtajte sa ho, čo by povedal, ak by ho niekto oslovil ako Škorvánkovú v gatiach (a smiech).”
Pätnásť rokov hráte špičkový ženský futbal, v čom ste sa zmenili za ten čas?
„Vo všetkom, naozaj. Možno by som chcela byť mladšia a ísť tých pätnásť rokov zas v už predsa len inej atmosfére a prajnejšom prostredí. Ale možno by som to ani nechcela. Sedíme tu, rozprávame sa a ja mám pocit, že som dozrela, že vnímam život a mám naň názor, lebo som sa mnohé naučila, nazbierala som veľa skúseností. Dozrela som ako človek aj ako futbalistka.“

Aká by bola najlepšia jedenástka so Škorvánkovou v zostave za vašu reprezentačnú éru?
„To nedám z voleja (dohodli sme sa na dostatočnom čase na premyslenie). Zložila som ju takto: Korenčiová – Fischerová, Kolenová, Bíróová – Šušková, Lukácsová, Vojteková – Hmírová, Mikolajová, Škorvánková – Klechová.“
Čo ste o sebe ešte verejne nepovedali?
„Hmmm (po chvíli uvažovania). Ako bábätko som skoro zomrela, lebo som bola v izbe, ktorá horela.“
Akú futbalovú ambíciu ešte máte pred sebou?
„Dosiahla som víťazstvá v ligách, pohároch, anketách, hrala som v špičkovom európskom klube, v silných ligách, viem, aké to je, nastúpiť v Lige majstrov, ale... Musím sa nadýchnuť. Chcem niečo dosiahnuť s reprezentáciou! Napríklad baráž o majstrovstvá sveta a ak v nej budeme, zabojovať o šampionát.“

K tomu môže slovenská reprezentácia urobiť veľký krok už dnes: o 20.30 hrá v Trnave proti Fínsku v kvalifikácii MS 2023, vysiela TV JOJ na kanáli Šport. Ako veľmi si všetci želáme dobrý výsledok...

KTO JE DOMINIKA ŠKORVÁNKOVÁ

Dátum narodenia: 21. augusta 1991 v Bratislave
Post: stredopoliarka
Kariéra: OFK Dunajská Lužná (1998 – 2005), ŠK Slovan Bratislava (2002 – 2012), SV Neulengbach (2012 – 2015), SC Sand (2015 – 2017, Bayern Mníchov (2017 – 2020), Montpellier HSC (od 2020)
Najväčšie úspechy:  4x majsterka Slovenska (2008/09, 2009/10, 2010/11, 2011/12), 3x víťazka Slovenského pohára (2008/09, 2010/11, 2011/12), 2x majsterka Rakúska (2012/13, 2013/14), 3x finalistka Nemeckého pohára (2015/16, 2016/17, 2017/18), 3x vicemajsterka Nemecka (2016/17, 2017/18, 2018/19), 10 x najlepšia futbalistka Slovenska (2009, 2012, 2013, 2014, 2015, 2016, 2017, 2018, 2019, 2021)
REPREZENTÁCIA: 110 zápasov/15 gólov