BRATISLAVA (SFZ) – Talentovaný Martin Šviderský, ktorý na klubovej úrovni patrí do akadémie slávneho Manchestru United a počas júnového asociačného termínu bol súčasťou výberu Slovenska do 21 rokov, sa stal najlepším hráčom „červených diablov“ v kategórii U18. Nielen o tom, ale aj o príprave na novú sezónu povedal viac v rozhovore pre futbalsfz.sk.

Stali ste sa najlepším hráčom Manchestru United do 18 rokov. Očakávali ste to a aké ste mali pocity po tom, ako ste sa to dozvedeli?
„Som veľmi vďačný a teší ma, že sa mi v uplynulej sezóne darilo. Z chalanov v akadémii som odohral najviac zápasov a mal som najväčšiu minutáž. To, že ma vyhlásili za najlepšieho hráča do 18 rokov, je pre mňa veľká pocta. Dozvedel som sa to v závere sezóny, prakticky v posledný deň, keď som bol ešte v akadémii. Potom som sa zúčastnil na online slávnostnom vyhlasovaní, ktoré sa konalo počas reprezentačného zrazu a užil som si ho.“

Anketa, v ktorej ste uspeli, sa nazýva „academy scholars of the year,“ čiže najlepší z akadémie. Šlo v ankete o futbalové danosti alebo skôr o študentské výsledky?
„Prihliadalo sa na obe zložky, teda futbalové aj študentské. Akadémie si vyberali hráčov, ktorí najlepšie reprezentovali svoje kluby počas celej sezóny nie iba na ihrisku, ale aj v škole. Na ihrisku som podával veľmi dobré výkony, bol som aj kapitánom, s mužstvom sme skončili na druhom mieste v tabuľke o bod za Manchestrom City. Až v predposlednom kole sme stratili šancu na zisk titulu. V škole som bol prvý hráč zo zahraničia, ktorí dosiahol z anglického jazyka level C1, čo je o jeden stupeň vyššie ako maturita na Slovensku. Spravil som rozhodcovský aj trénerský kurz. Vzhľadom na toto všetko som ocenenie trošku očakával. Na ihrisku i mimo neho som podával solídne výkony.“

Je ocenenie pre vás záväzkom do ďalšej sezóny?
„Do novej sezóny idem s novými cieľmi. Chcel by som pravidelne hrávať v rezervnom tíme, čo je kategória U23, a v reprezentačnom výbere do 21 rokov. Verím, že zažijem nové veci, naberiem nové skúsenosti a dostanem príležitosť ísť na výjazd s áčkom Manchestru. Najpodstatnejšie je, aby som bol zdravý, keďže som mal vážne zranenie kolena, ktoré ma už raz na rok vyradilo z hry.“

Čo bolo pre vás najťažšie a najkrajšie v uplynulej sezóne?
„Najťažšie? Jednoznačne situácia s covidom, lebo som nemohol často cestovať domov. Počas sezóny som bol doma iba raz, na Vianoce, nemohol som vidieť rodičov, blízkych, kamarátov. Neustále sme mali takmer rovnaké tréningové jednotky, pre hygienické opatrenia sme nemali osobnú voľnosť. Z futbalovej stránky bolo náročné vypadnutie v FA Youth Cup (pohár U18 – pozn.) v 4. kole s Liverpoolom. V zápase sme mali 80-percentné držanie lopty, vyslali sme na súperovu bránku 20 striel, on len dve, ale napriek tomu sme prehrali 0:1. Bolelo aj to, že nám bod chýbal k titulu. Teší ma ale, že som bol zdravý, odohral som celý ročník, bol som kapitánom tímu U18 a dostal som šancu v U23. Som veľmi rád, že som už trénoval s A-tímom a hral som modelový zápas s takými hráčmi, ako sú Paul Pogba či Marcus Rashford.“

Čo vám dalo, že ste trénovali s A-tímom?
„Tie skúseností sú neopísateľné, za krátky čas som sa naučil od svetových hráčov veľmi veľa. Pamätám si na chvíle, keď som prvýkrát nastúpil v zálohe proti Nemanijovi Matičovi či Fredovi. Dovtedy som nezažil vyššie tempo a ani vyššiu úroveň, čo sa týka technickej práce s loptou, ako pri týchto hráčoch. Pri súbojovosti som sa pri Pogbovi naučil, že musím ešte na sebe veľa pracovať, ak sa chcem dostať na takú fyzickú úroveň, aby som mohol proti nim bojovať.“

S ktorými hviezdami Unitedu sa poznáte? Prípadne s kým ste si osobnostne sadli?
„Najdlhšie sa poznám s Masonom Greenwoodom. Pamätám si ho, keď som prišiel na skúšku ako hráč, ktorý mal spadať do U14, Mason mal byť v U15 a obaja sme trénovali s U16. S ním som v najužšom kontakte. Celkom blízko mám k Brandonovi Williamsovi, krajnému obrancovi, ktorý za A-tím a U23 Manchesteru odohral viac ako 30 zápasov. Je tiež mladší a hrával som s ním v akadémii počas mojich skúšok. Kontakt s hráčmi áčka bol náročný, lebo sme museli dodržiavať epidemiologické opatrenia a dodržiavať tímové bubliny.“

V akej fáze prípravy sa momentálne nachádzate? Kedy cestujete do Anglicka?
„Užívam si ešte voľno, ale už sa individuálne pripravujem na predsezónnu prípravu, ktorá začína okolo 12. júla, takže o niekoľko dní už pôjdem do Manchestru. Príprava bude kratšia a v polovici augusta nás čaká prvé kolo súťaže. Predsezónny kemp máme mať v Severnom Írsku, kde odohráme tri zápasy proti mužským tímom. Verím, že si prípravu užijem a dobre sa pripravím nanový ročník.“

V Anglicku bývate v akadémii alebo v hosťovskej rodine?
„Už tretí rok bývam v rodine, vybral mi ju klub. Snažil sa mi nájsť takých rodičov, s ktorými by sme si povahovo sadli a nepomýlil sa. Som v tej rodine spokojný a s domácimi, ktorí sa o mňa starajú, máme veľmi dobrý vzťah. Beriem ich ako druhých rodičov či starších kamarátov. Dokážeme sa baviť o hocičom, po večeroch sedíme aj niekoľko hodín a len tak sa bavíme. Som vďačný za to, ako sa ku mne správajú a čo všetko pre mňa robia. Snažia sa mi vytvoriť ozajstné domáce prostredie a robia všetk pre to, aby mi bez mojej rodiny nebolo v Anglicku smutno.“

Už ste spomenuli júnový reprezentačný zraz s kategóriou U21. Aké sú vaše ďalšie ciele na tejto úrovni?
„Bol som veľmi vďačný, keď si ma tréner Kentoš vybral na júnový zraz, počas ktorého som nastúpil vo dvoch zápasoch. Najmä v Rakúsku som niečo ukázal, hoci sme prehrali 1:2. Na ihrisku som sa cítil dobre, chalani ma medzi seba prijali a celý realizačný tím bol super. Od prvého momentu som sa cítil ako doma. Verím, že budeme napredovať a zvládneme kvalifikačné zápasy, ktoré nás od septembra čakajú. Trénerovi musím ukázať, že mám na to, aby som bol v tejto vekovej reprezentačnej kategórii. Pôjde to však iba cestou tvrdej práce.“