BRATISLAVA (BRANISLAV SARŇÁK) – Slovenský futbalový reprezentant Matúš Bero mení po dvoch sezónach pôsobisko. Z tureckého Trabzonsporu smeruje na štyri roky do holandského Vitesse Arnhem. V rozhovore pre futbalsfz.sk náš stredopoliar prezradil, aké má v novom pôsobisku plány a ako bude spomínať na turecký tím.

Ako sa zrodil váš prestup do Vitesse?
„V klube mali o mňa už dlhšie enormný záujem, ale naťahovalo sa to. Som rád, že sa to teraz v pokoji dotiahlo do konca.“
Čo viete o vašom novom zamestnávateľovi?
„Je to ambiciózny klub. Mužstvo má kvalitu, verím, že ma noví spoluhráči rýchlo prijmú a budem sa tu cítiť ako doma.“
S akým cieľom prichádzate do klubu, ktorý v minulom ročníku obsadil v Eredivisie šiestu priečku?
„Chcel by som, samozrejme, čo najviac času stráviť na ihrisku. Chcel by som sa dostať do starej formy, ktorá ma zdobila v Trenčíne, alebo v prvej sezóne v Trabzonspore. Zároveň si však uvedomujem, že to nemôžem siliť, aby som sa nezranil. Iba keď budem zdravý, tak budem môcť ukázať naplno to, čo viem.“
Akoby ste opísali holandský futbal?
„Tímy sa snažia praktizovať rýchly a technický futbal, čo by mi mohlo vyhovovať. Holanďania sú známi tým, že sa venujú práci s mladými hráčmi. Vychovali už nejednu hviezdu.“
Už ste sa streli s novými spoluhráčmi?
„Nie, bol som zatiaľ so športovým manažérom a ďalšími ľuďmi z klubu. Pôsobili na mňa veľmi milo. Stihol som vidieť aj tréningové centrum, ktoré majú k dispozícii približne štyri roky. Je veľmi pekné a moderné. S novým trénerom a spoluhráčmi by som sa mal stretnúť dnes (v stredu - pozn.), keď budem za nimi letieť do Rakúska na sústredenie.“

Z reprezentácie ste v poslednom období vypadli. Chcete si týmto krokom opäť vybojovať miestenku v tíme Jána Kozáka?
„Ako som už spomínal, chcel by som sa dostať do starej dobrej formy. Keď budem hrávať a opäť nadobudnem potrebnú záťaž, tak verím, že presvedčím aj trénera Kozáka, že do reprezentácie patrím. Obliekať si reprezentačný dres je najväčšia pocta pre každého športovca a ja nie som výnimka.“
Práve v poslednom asociačnom termíne si Slováci zmerali sily s Holanďanmi. Potom nastúpili aj proti Maroku. Sledovali ste tie zápasy?
„Nenechal som si to ujsť, sledoval som zápasy v televízii. Holandsko má veľmi kvalitný tím, zápas bol vyrovnaný, prvý polčas sme hrali my, v druhom trošku poľavili a hral súper. Taký je jednoducho futbal. Proti Maroku bolo vidieť, že pre súpera to bola príprava na majstrovstvá sveta."

V Trabzonspore ste strávili dva ročníky, ako by ste ich zhodnotili? 
„Prvá sezóna sezóna bola naozaj podľa mojich predstáv, dostával som veľa priestoru. V druhej to už bolo o niečom inom. Hral som málo, ale ovplyvnilo to aj zranenie. Preto verím, že teraz budem zdravý a všetko bude pre mňa dobré.“
Ako sa vám z Turecka odchádza? 
„Odchádza sa mi ťažko. Bolo mi cťou hrať v Trabzonspore, aj touto cestou sa chcem poďakovať fanúšikom, spoluhráčom a aj vedeniu klubu, že ma podporovali. Fanúšikovia boli naozaj skvelí. Nebolo to vždy pre mňa v Trabzone ľahké, ale snažil som sa tešiť z každého dňa. Klubu a aj fanúšikom želám v novej sezóne len to dobré.“
V Trabzonspore ste vytvorili s Ďuricom, Hubočanom a Kuckom priam slovenskú enklávu...
„S Jančim Ďuricom som tam bol celé dva roky. S ním som mal taký najintenzívnejší vzťah. Cesty sa nám teraz, žiaľ, rozchádzajú a bude mi chýbať. Bol to taký môj futbalový ocino. Takisto Tomáš Hubočan s Kucom sú skvelí chalani a som hrdý, že som s takými chlapmi mohol hrať, byť v jednom družstve a učiť sa od nich. Trabzonsporu ďakujem aj za to, že mi dali dôveru, keď ma kupovali z Trenčína a ja som si mohol prvýkrát vyskúšať hrať mimo slovenskej ligy.“