SENEC (SFZ) – Postavil sa pred novinárov, akoby odvtedy, čo stál pred nimi v pozícii člena reprezententačného mužstva, ani neprešlo sedem rokov. Dlhých sedem rokov. Bolo to úplne tak, ako vždy predtým - Dušan Kuciak rozitiahol ruky, tvár rozžiaril do širokého úsmevu a pozdravil: “Ahojte!“ 

Taký bol úvod opätovného zvítania sa brankára a slovenských médií a cez ne s futbalovou verejnosťou. Logicky nasledovala prvá otázka o pocitoch po zoficiálnení nominácie, Kuciak odpoveďou nesklamal: “Veril som sníval som, dočkal som sa.“ A bol titulok článku. Potom to ešte rozvinul: “Nominácia ma prekvapila, potešila. V Poľsku asi tiež zarezonovala, nehovorím, že to bola úplne veľká vec, ale zopár novinárov mi volalo so zásadnou otázkou: prečo?“

U nás sa vedelo, že brankárska jednotka Martin Dúbravka sa zranil, že tréner Hapal musel riešiť otázku plného obsadenia brankárskeho postu a spomedzi početných adeptov vsadil na toho z Lechie Gdaňsk. “Cha, či som v poradí tretí alebo som tretina brankárskeho trojlístka, to je otázka na trénera. Ale nemám problém so žiadnou pozíciou, ktorú mi on určí. Som tu preto, aby som plnil zverenú úlohu,“ skúsený, rozhladneý a rozumný chlap to mal vždy v hlave upratané.

Veď to celé reprezentačné prerušenie bolo vecou nedorozumenia a komunikačného šumu medzi ním a vtedajším trénerom národného tímu. Stál v Poľsku pri aute na ceste s prepichnutou pneumatikou a volal, že má problémy, že nepríde a… Celé sa to blbo zamotalo. Potom už neprišla pozvánka do reprezentačného výberu. A tak sa stalo, že hoci ho v roku 2017 vyhlásili prvý raz za najlepšieho brankára v poľskej Ekstraklasse, v jednom z rozhovorov sa priznal, že s reprezentáciou už nepočíta. Čo sa teda teraz zmenilo? “Okolnosti. Skutočne som s nomináciou už nerátal. Hoci vždy bol môj cieľ reprezentovať a bolo tak aj po roku 2017. Ja som nikdy nepovedal národnému tímu nie,“ ale už širšie túto tému rozoberať nechcel. Načo sa vracať späť, keď je prítomnosť iná?

Takže aká je? “Iný tréner, iný realizačný tím, obmenený káder s mnohými mladými chalanmi, ktorých som nikdy predtým nezažil. Ale zopár tvári som predsa poznal. Napríklad oboch trénerov brankárov,“ a potom tak, ako mu je vlastné, so širokým úprimným úsmevom dodal: “Prišiel som do príjemného prostredia.“ Akoby aj nie, Lukáš Haraslín, s ktorým niečo spoločne presklákali v Poľsku, robil všetko pre to, aby sa Kuciak cítil ako doma – podpichovali sa navzájom, keď boli spolu, vždy bolo treba byť v strehu…

Brankársky trojlístok teraz premiérovo tvoria – podľa abecedy – Greif, Kuciak a Rodák. “Keby tu bol Dúbravka, bolo by to iné, istá väzba tam je, hoci s Maťom sme ma míňali v Žiline a potom aj v národnom tíme. Lebo keď on prišiel, ja som v ňom už nebol.“

Keďže tradičná brankárska jednotka chýba, nielen verejnosť rozoberá obsadenie postu medzi žrďami. Dušan Kuciak odpoveď na túto otázku nijakovsky nerieši. Bol by nervózny,ak by sa objavil v reprezentačnej bráne po siedmich rokoc? “Neviem odpovedať na túto otázku. Po zápase, dobre?“ dal sľub, ale bolo zrejmé, že mu hlavou prebleskla spomienka na 7. jún 2013 a zápas vo Vaduze. Vtedy sa slovenská zostava začínala takto: Kuciak - Hubočan (46. Pauschek), Čišovský, Ďurica, Švento…

Narodený: 21. júna 1985 v Žiline
Post: brankár
Hráčska kariéra: MŠK Žilina, West ham United (hosťovanie), FC Vaslui, Legia Varšava, Hull City (hosťovanie), Lechia Gdaňsk
Úspechy: 3x majster Poľska (2013, 2014, 2016), 4x víťaz Poľského pohára (2012, 2015, 2016, 2019), 2x najlepší brankár poľskej ligy (2017, 2020)
Reprezentácia: 10 zápasov