V holandskej mládežníckej lige strelil za FC Groningen na jeseň štyri góly, po tom do siete Ajaxu si vyzliekol dres a pod ním mal na tričku nápis „Sivko navždy v mojom srdci,“ venovaný nedávno tragicky zosnulému spoluhráčovi z reprezentácie. “Vážim si spoluhráčov, to, čo sa stalo, ma veľmi zasiahlo. Boli sme kamaráti od trinástich rokov,“ povedal Tomáš Suslov (nar. 7. júna 2002 v Spišskej Novej vsi), ktorý  si čoraz viac pýta pozornosť, trénerov i verejnosti.

Považujú vás za veľký talent slovenského futbalu, nespyšniete?
“Klamal by som, ak by som s falošnou skromnosťou tvrdil, že som to o sebe nepočul. Ale  už len preto, že som ešte len na začiatku, že som vo futbale zatiaľ dosiahol iba prvé úspechy, mám väčšie ciele. A pýcha by mi podrazila nohy.“
Nie je teda tej slávy veľa?
“Tak normálne. Ak budem hrať dobre, popularita sa dostaví primerane mojím výkonom. Ale že by mi narástli ramená, to si nemyslím. Alebo skôr poviem, že sa toho nebojím. Viem si vyhodnotiť veci a stojím nohami na zemi.“
Máte futbalový vzor?
“Nie som v húfe obdivovateľov Messiho či Cristiana Ronalda, dávam prednosť krídelníkom, páči  sa mi napríklad Sadio Mané.“
Okrem talentu potrebuje mladý futbalista dobrého trénera, sprevádzajú vás takí?
“Som šťastný mladý futbalista, lebo som mal šťastie na skvelých ľudí a odborníkov. Najprv som hral v rodnom meste, potom v Tatrane Prešov, viedli ma Patrik Durkač, Tomáš Eliaš, Stanislav Varga, Marek Petruš  a každý jeden ma ovplyvnil. Napríklad tréner Petruš ma ako šestnásťročného vytiahol o dve kategórie vyššie...“
Takéto skoky lemujú vašu doterajšiu kariéru aj v Holandsku či v reprezentácii, takže už ste si zvykli, nie?
“Prvý polrok v Holandsku som bol medzi rovesníkmi, druhý už v devätnástke. Je to dobrá škola, hrám v silovejšom prostredí, fyzicky náročnejšiu súťaž – a pomáha mi to. Som odolnejší, musím byť rýchlejší v pohybe aj myslení.”

Aký je váš obľúbený post?
“Hral som aj podhrotového, teda „desiatku,“ tréner mi povedal, že mám na to hlavu, ale najlepšie sa cítim na krídle.“
Čo je vaša najväčšia prednosť?
“Rýchlosť, streľba, súboj jedného proti jednému.“
A čo hovoríte na to, že sa holandskí tréneri na vašu adresu vyjadrili, že potrebujete udržať emócie na uzde?
“No, ako to povedať... Som výbušná povaha. Na ihrisku aj v šatni. Keď sa niečo zomelie na trávniku, som vždy pri tom. Ale karty nezbieram (veľký smiech), mám zatiaľ len dve. Povedal by som, že som zdravo agresívny.”
Pekne povedané... Pôsobíte tak, že sa pred nejakou výzvou nepoložíte, že ste sebavedomý, je to tak?
“Pred zápasom nepociťujem stres. Mal som desať rokov a šiel som na turnaj aj so staršími chlapcami. Sám, ale vlastne vo futbale nie je človek nikdy sám. Vnímam to tak, že ak sa naskytne šanca, treba sa jej chopiť, treba ísť za svojím cieľom“
Rýchlo ste prerástli pomery v Prešove, kam všade ste sa mohli vybrať?
“Bola možnosť špičkového slovenského futbalu, prišli ponuky aj zvonku, volali ma do Southamptonu, ozývali sa viacerí záujemcovia z Nemecka, ale ja som uvažoval nad cestou do krajiny, kde mladí dostávajú šancu. Vyšlo mi, že Holandsko je práve taká adresa.“
Nasmeroval vás pri úvahách aj príklad Alberta Rusnáka, ktorý má v Groningene stále dobré meno?
“Vedel som, že tu pôsobil, že sa presadil, že sa dobre zapísal, ale podstatné bolo prostredie, ktoré praje mladým hráčom. Holandská liga je pre futbalistov na začiatku kariéry ideálna, som o tom presvedčený.“
Ste členom reprezentačnej osemnástky, ale už ste absolvovali úspešné 1. kolo kvalifikácie ME s tímom o kategóriu vyššie. Nezaskočila vás nominácia od trénera Rusnáka?
“Prepojenie medzi osemnástkou a devätnástkou funguje cez trénera Maceka, mladší tím vedie, vo vyššom je asistentom. Hrali sme v októbri s osemnástkou dvojzápas s Rumunskom, v nich som zo šiestich gólov dal tri. Myslím si, že tým som zabúchal na dvere devätnástky a tréner Rusnák mi ich otvoril. Povedal mi, že potrebuje do kádra taký typ, aký som ja. Zahral som si vo dvoch z troch zápasov na novembrovom kvalifikačnom turnaji. Na jar čaká devätnástku Elite Round a je na trénerovi Rusnákovi, či ma zavolá. Hádam hej...“
V Holandsku už máte jeden titul so sedemnástkou Groningenu, čo chcete dosiahnuť najbližšie?
“Jesenného majstra s devätnástkou FCG. Chýba nám k tomu bod v najbližšom zápase. Ale väčšou métou je možnosť začlenenia sa k seniorskému áčku. Vedenie Groningenu má svoj plán fungovania mladých hráčov a ja v ňom figurujem. Mal by som byť od zimy v kádri prvého tímu a ak by som nemal výraznejšiu zápasovú minutáž, hrával by som za rezervu. Podľa kondičného trénera som už fyzicky pripravený, samozrejme, ten krok z mládežníckeho futbalu je náročný. Takže si prajem do roku 2020 čo najskôr štart v áčku Groningenu v súťažnom zápase.“