Keď sedíte na tribúne a užívate si futbalový zápas, v ktorom má váš obľúbený tím herne navrch a z ihriska vysiela do hľadiska skvelé impulzy, je to paráda. A tak sa kocháte pohľadom na to, čo tí vaši obľúbenci vedia, čo robia a necháte sa krásne unášať fantáziou, že trebárs ten postavou nevysoký – až sa prieči napísať, že malý – chalan je taký báječný, že si ho dokážete živo predstaviť v drese povedzme Borussie Dortmund.
This is my sen bola hláška, ktorou sa blysol Stano Lobotka v 18 rokoch, keď si šiel zblízka ovoňať profesionálny futbal. Veď to vari všetci viete, vtedy šiel z Trenčína do Ajaxu a keď sa ho v Holandsku novinári opýtali, čo pre neho znamená možnosť byť v takom klube, akým je ten amsterdamský, nevediac poriadne po anglicky a iste, aj málo skúsený, trochu strémovaný skomolil odpoveď. Hláška This is my sen sa stala hitom internetu, po Stanovom návrate do Trenčína aj témou chorálu fanúšikov i hráčskej kabíny, námetom klubových suvenírov. Mal by si na to dať spraviť copyright, povedzme ako Hamšík na svoje číro. A tak, ako je Marek, mimochodom Lobotkov obdivovaný vzor, skvelý futbalista, aj Stano už patrí do kategórie nadpriemerných a búcha na dvere výnimočnej skupiny čarodejníkov.

Kreatívny, šikovný na malom priestore, s loptou na nohe vie zrýchliť hru, také vysvedčenie mu dali holandskí futbaloví učitelia, keď sa vracal z Ajaxu na Slovensko. ”Môže sa stať excelentným stredopoliarom,“ doslova napísali tréneri z Amsterdamu do jeho pracovnej knižky. Akurát, že mu v nej chýbajú záznamy v kolonke góly. V slovenskej lige tri, v dánskej – lebo od augusta 2015 hrá za tamojší Nordsjaelland – nula. “Ale vo všetkých ostatných futbalových parametroch je to klasa, absolútna veličina,“ napísali v periodiku Tipsbladet. A potomkovia Hamleta pochopili, že futbalista s takým potenciálom jednoducho u nich neostane. Hoci je len v polovici štvorročného kontraktu, v klube sa už zmierujú s tým, že Lobotka odíde. Či v lete, či potom v januári, to všetko sa bude riešiť, lebo kde je kvalita, je aj záujem. A u Stana je futbalová kvalita taká do očí bijúca, že aj členovia technickej komisie UEFA, prítomní na piatkovom zápase v Lubline, označili slovenskú 6 za Muža zápasu. Nikto sa im nedivil a pritom mali na výber aj iných, ale Lobotka so svojimi 170 centimetrami všetkých prevýšil.
Keď si v 89. minúte na polovici súpera pri čiare drzo, efektívne a účelne zobral loptu spred Poliaka Monetu, spravil protismernú kľučku a vynoril sa na úplne opačnej strane, ako by to urobilo 99 percent futbalistov, bolo to potvrdenie jeho zdravého sebavedomia a nadpriemerných futbalových daností. To bolo ako ten jeho legendárny „sen,“ moment, ktorý ostane v pamäti na večné veky, okamih, aký pohladí dušu každého, kto miluje futbal, kto chápe, že sledoval ozajstné umenie, majstrovstvo, balzam na dušu, potechu pre oči. Tento okamih bol výnimočný, ale za celých 94 zápasových minút Lobotka vyčaroval jemu podobných desiatky.
Aj sa snažil pred zápasom trochu „klamať telom,“ zmenil účes, vedúci tímu Jakub Kojnok akt úpravy vlasov začal, kamarát Milan Škriniar dokončil, takže na zápas nastúpil na pohľad akoby „iný“ Lobotka . Ale futbalovo stále ten istý, skvelý.
Jeho agent vraj už má avizovaný záujem klubov z Anglicka, Francúzska či Nemecka, datovaný ešte pred začiatkom šampionátu. Po piatkovom zápase iste pribudli ďalšie a Dáni z Nordsjaellandu už pochopili, že tento slovenský diamant sa bude čoskoro trblietať v inom náhrdelníku.
Ale až potom, ako so sokolíkmi naplní poľskú misiu. Nelietajme v oblakoch, nerozhlasujme samozrejmú finálovú účasť, no tešme sa, že tento malý veľký muž je náš!

PETER ŠURIN

Čítaj tiež

Sokolícky zápisník (I) Veľké Malé Euro

Sokolícky zápisník (II) Nenápadne nápadní skauti

Sokolícky zápisník (III) Šťastie prišlo zhora

Sokolícky zápisník (IV) Kedy by Kružliak a spol. uhli sokolíkom?