Keď to najmenej čakáš, trafí ťa. Alebo stretne. Ako sa presúvali naši traja reprezentanti z hotela Ilan, kde majú sokolíci svoj hlavný lublinský stan, do susedného hotela Forum, kde je vytvorené mediálne centrum pre médiá, vybrali si cestu cez zadné parkovisko. Pochodovali ako husi, na čele tlačový hovorca Peter Zeman, za ním tréner brankárov Miro König, potom hráči Milan Škriniar, Lukáš Haraslín a Jaro Mihalík. A práve na neho to padlo. Nebolo to slovo, čo vyslal holub, letiaci ponad štrádujúcich Slovákov...
V centre čakajúci novinári pozerali na hodinky a nevedeli, čo sa deje. Z okna videli prichádzať avizovanú ekipu, ustanovenú pre tento mediálny termín, ktorá to v tej chvíli mala k nim 50 metrov. A predsa hráči s trénerom nechodili, nechodili a nechodili. Žarty o bermundskom trojuholníku na lublinskom hotelovom parkovisku sa zdali čoraz reálnejšie... Keď sa konečne objavili a usadili za stolom, hovorca Peter Zeman s úsmevom ospravedlnil meškanie: “Sú situácie, ktoré sa predvídať nedajú. Jedna taká sa udiala pred pár minútami, keď z neba padlo posolstvo. Museli sme ho preto z Jarovho rukáva vyčistiť...” Hneď prvá otázka tak samozrejme smerovala na Mihalíka: “Ak je to signál z neba, že v prvom zápase budeme mať šťastie, tak dobre, že sa tak stalo,“ odpovedal slovenský futbalista s nadhľadom a veselým smiechom ukazoval na rukáv. “Ešte sa toho nechytám, prali sme to narýchlo.“ Takže signál zhora? Vzhľadom na to, že v Poľsku bol vo štvrtok veľké cirkevné voľno – Sviatok Božieho tela – človek by si fakt povedal, že to možno brať ako znamenie. Toho dobrého či najlepšieho.
Dobrá nálada pokračovala, pretože hneď ďalšia otázka smerovala na trénera brankárov Miroslava Königa a hoci populárny „Capko,“ ako znie jeho dlhoročná prezývka ešte z hráčskych čias, len ťažko ukrýval nervozitu, pretože on veru mediálne mítingy nemusel a nemusí stále, jeho podrezaný jazyk je často skvelá zbraň na akúkoľvek vtieravú otázku. Logicky čelil zvedavosti, ako to je s postom brankárskej jednotky, keďže od nominácie tria chlapov medzi žrde – Chovan, Rodák, Jakubech – sa vedú dohady, kto bude v prvom zápase v základnej zostave. König parádnou odpoveďou pripomenul všetkým, prečo ho volali tiež „NNZ,“ teda nebezpečná nitrianska zbraň: “Máme tri varianty,“ začal a vyvolal smiech v sále. “Budeme sa rozhodovať medzi dvoma,“ smiech sa stupňoval, “a napokon do brány pôjde brankár!“ Potom už vážnej odpovedal: “Realizačný tím, teda tréneri, majú jasno, ale treba rešpektovať postupnosť podania takejto informácie. Takže najprv sa to dozvie brankár, potom mužstvo a následne verejnosť.“
Tá poľská, keďže tú teraz vnímame z prvej ruky, takisto rieši blížiaci sa výkop prvého zápasu domácich so skolíkmi postupne, krok za krokom. Dnešok, ako deň voľna, bol určený predovšetkým rodine a cirkevnému sviatku. Dopoludňajšia vari šesťtisícová procesia cez centrum, spojená s omšou pod holým nebom (a bez holubích pozdravov), zaujala aj futbalových turistov, ktorí boli v tej dobe v menšine v uliciach mesta. Nečakaný bol dážď lupienkov najmä z ruží, ale aj iných kvetov, padajúci na mnohohlavý sprievod. Ale Poliaci to mali so Všemohúcim zhora dohodnuté dobre, po troch studených dňoch v Lubline, keď sa denná teplota pohybovala od 13 do 17 stupňov a neustále hrozila voda z neba, sa vo štvrtok smialo na všetkých slnko. No už v piatok, v deň zápasu, na ktorý všetci čakáme, to bude inak: teplota pôjde hore, až na 24 stupňov, ale vlahy má byť dosť a dosť. Takže vy všetci, čo prídete do Lublinu podporiť sokolíkov pri premiére na európskom šampionáte, počítajte s dažďom.

PETER ŠURIN

Čítaj tiež

Sokolícky zápisník (I) Veľké Malé Euro

Sokolícky zápisník (II) Nenápadne nápadní skauti