BRATISLAVA (SFZ) – „Také kladivko, len mal smolu, že v Slovane bola medzi útočníkmi vždy veľká konkurencia, okrem neho Laco Móder, Lajo Cvetler, Karol Jokl, veď aj ja,“ priblížil spoluhráča Ján Čapkovič. Od dnešného rána sa však už od Bohumila  Bizoňa (74), lebo o ňom je reč, nedozvieme, či to aj on tak videl. Po rokoch boja s ťažkou chorobou odišiel vo štvrtok na večnosť.

Všetci – spoluhráči v Slovane i neskôr v Trenčíne, Banskej Bystrici, Petržalke či Červenej hviezde, aj jeho zverenci-mládežníci v Slovane i Dúbravke, či dospeláci v Devíne – sa vždy zhodli v jednom: taký dobrý človek, s takým veľkým srdcom...

„Nebol síce líder, ale patril do užšieho kádra Slovana,“ pripomenul si spoluhráča Ján Švehlík a doplnil ho ďalší z tej partie Rudolf Janček. „Milan, lebo tak sme mu hovorili, bol správny chlap. S ním bola radosť hrať aj vymýšľať všetky tie koniny, ktoré patrili k futbalovému životu, nepokazil žiadnu zábavu a sám neraz vymyslel niečo parádne.“ Sám o sebe hovoril, že bol najmä rýchly.

K jeho hráčskemu životu patrilo aj to, že hoci v pamätnom finále PVP v Bazileji proti Barcelone vymenil v 67. minúte Módera, mnohé – zvlášť zahraničné - pramene, vrátane archívu katalánskeho veľkoklubu mu tento štart upierali, na ihrisko posielali Határa. Bizoň s nadhľadom sebe vlastným hovorieval, že pravdu on pozná...

Rodák z Dvorian nad Nitrou sa stal trikrát majstrom, dva razy vyhral Čs. pohár a dva razy Slovenský pohár, o triumfe v PVP už bola reč. Vedel sa presadiť aj „šmýkačkou proti obrancom, tí len kukali, že im útočník berie loptu takýmto spôsobom,“ pripomenul si nezabudnuteľnú hráčsku črtu spoluhráča Ján Čapkovič.

Ako trénera ho okrem veľkého srdca a lásky k zverencom už na diaľku všetci poznali podľa mohutných fúzov, tie sa stali jeho podpisom.

Slovenský futbalový zväz vyjadruje úprimnú sústrasť rodine, najbližším a priateľom.