KOŠICE – Náhle, nečakane a bolestivo pre širokú futbalovú rodinu predovšetkým na východe Slovenska odišiel do neba dlhoročný najmä mládežnícky tréner Josef Kopejtko vo veku nedožitých 70 rokov.

Rodák z českého Kolína prepadol futbalu už ako malé dieťa. Šesť rokov odhral v mládežníckych družstvách Spartaka Pečky, v šestnástich sa stal dorastencom v pražskej Dukle, v drese ktorej sa stal majstrom Českej republiky. O rok už vojenčil v inej Dukle, jičínskej, a ochutnal III. ligu, po vyzlečení uniformy sa vrátil do rodného mesta a hral rovnakú súťaž. Bol ešte mladý a plný chuti preraziť, dostať sa vyššie, lenže zradilo ho koleno. Po dvojnásobnej operácii meniskov musel predčasne ukončiť hráčsku kariéru a to nemal odžité ani štvrťstoročie.

Futbal ho však nepustil, presedlal na trénerskú dráhu. Kvalifikáciu získaval od najspodnejšej úrovne, pekne krok za krokom, až po tú najvyššiu. Postupne na jednotlivých odborných školách, takzvanú štvorku si urobil v Kolíne, trojku mu udelili po štúdiu na TŠ Praha-Klánovice, dvojku a jednotku v Bratislave. Pretože od polovice 80. rokov presídlil zo Stredočeského kraja na východ Slovenska. Ako inak, bola v tom láska, manželka je z týchto končín.

Od roku 1983 pracoval v košickom klube ZŤS ako vedúci tréner prvej športovej futbalovej triedy, potom bol päť sezón vedúcim trénerom Tréningového strediska mládeže ZŤS a VSS Umimex. Jeho práca reklamu nepotrebovala, od roku 1992 siahol po ňom východoslovenský zväzu, zároveň dostal dôveru aj pri národných výberoch, stihol ešte rok i pri federálnej pätnástke. Pri tímoch Slovenska pracoval s kategóriami od 12 do 17 rokov ako tréner a asistent, v tejto pozícii absolvoval viac ako 50 medzištátnych zápasov. Bol rovnocenným partnerom mládežníckym trénerským ikonám Antonovi Valovičovi i Rudolfovi Novákovi. Ten si aj po rokoch na ňom vážil jeho prístup – k práci i futbalistom. „Bol prísny, ale ľudský, empatický a pracovitý. Vedel chalanov „zjazdiť,“ ale zastal sa ich vždy, keď to bolo treba,“ opísal pri pohľade späť jeho reprezentačný kolega. Aj Kopejtkovými rukami prešli zaujímaví hráči Majoroš, Krejčí, Hrubina, Hanek či Mikulec a ďalší.

Mottom jeho práce s mladými bolo, že nie výsledky, ale rast chlapcov je v tomto veku rozhodujúci. K tomu smeroval svoju prácu, na klubovom aj reprezentačnom poli. Mužský futbal ochutnal krátko, z lavičky košickej Lokomotívy, v pre klub kritickej sezóne, keď došlo k zlúčeniu s miestnymi Spojmi. 

„Rozumel mladým,“ potvrdil jeho dlhoročný kolega-tréner Peter Szénay, s ktorým veľa času sedel v jednej kancelárii. „Stál pri vzniku viacerých známych mládežníckych turnajoch na východe, vrátane Memoriálu Gejzu Princa.“

Futbal bol s ním až do konca. Ten slovenský na neho nikdy nezabudne. Slovenský futbalový zväz vyjadruje najbližším hlbokú sústrasť.

Posledná rozlúčka s Josefom Kopejtkom bude v sobotu 7. januára o 13:00 v obradnej sieni AVE+ na ulici Rastislavova 83 v Košiciach.