Slovenský futbalový zväz odmieta vyjadrenia Vladimíra Sotáka, majiteľa futbalového klubu FK Železiarne Podbrezová, týkajúcich sa SFZ, jeho funkcionárov a orgánov, ktoré uviedol v relácii TV Hronka Kopačky. 

Keďže slovník vyjadrení V. Sotáka používa termíny ako “teroristická organizácia” nepovažuje SFZ za zmysluplné ich akokoľvek ďalej komentovať a ďalej sa k nim vyjadrovať. 

Klub FK Železiarne Podbrezová a jeho funkcionári, tak ako aj ktorýkoľvek člen SFZ, majú možnosť vyjadriť sa k akýmkoľvek  javom v slovenskom futbale prostredníctvom postupov, ktoré sú obsiahnuté v Stanovách SFZ a ďalších predpisoch upravujúcich jeho činnosť. Toto je platforma, kde sa môžu a majú riešiť problémy, ktoré prináša futbalový život. 

Je mi ľúto, že pán Vladimír Soták, ktorý na jednej strane preukázateľne a dlhodobo pomáha podbrezovskému a tým pádom aj celému slovenskému futbalu, mu súčasne aj výrazne škodí. Škodí tým, že za každú cenu hľadá vinu za športový neúspech niekde inde - v tomto prípade u rozhodcov, SFZ a osobne mňa. Športový neúspech v podobe vypadnutia klubu z najvyššej súťaže nie je nič príjemné, ale nie je to ani katastrofa a ani koniec sveta. Vidieť za ním “komplot” SFZ a rozhodcov je síce zdanlivo veľmi efektné, ale hlavná príčina býva obvykle niekde inde a býva oveľa prozaickejšia. Napokon kapitán Podbrezovej Miro Viazanko práve po stretnutí s Trenčínom skonštatoval - dovolím si ho odcitovať: "Bola to jednoznačná záležitosť. Nič by nebolo jednoduchšie, než hodiť vinu na rozhodcu a penalty, ktorých sa pískalo na jar veľa. My sme si ale ligu neprehrali s rozhodcami, prehrali sme si ju sami, dávno niekde inde." 

Neviem či si to p. Soták uvedomuje ale aj klub FK Železiarne Podbrezová je súčasťou SFZ, nestojí mimo neho. Jeho zástupcovia majú rovnaké postavenie v rámci orgánov SFZ (ÚLK, SsFZ, konferencia a ďalšie) ako iní - ani lepšie, ani horšie. Majú rovnaké možnosti ako ich kolegovia z iných klubov. A čo je pozoruhodné, pre mňa potešujúce a zároveň pri počúvaní jeho slov o “teroristoch” nepochopiteľné - obvykle jeho zástupcovia hlasujú na konferenciách takisto ako ostatní. Hlasy na volebných konferenciách od FK Železiarne Podbrezová som získal nielen ja, ale aj predseda disciplinárnej komisie aj predseda komisie rozhodcov, iní funkcionári a takisto aj všetky dôležité dokumenty, ktoré má konferencia SFZ ako jej najvyšší orgán právomoc prerokovávať a schvaľovať. 

Neviem či si p. Soták uvedomuje, že v SFZ platí prísna “deľba moci”. Možno sa mu to bude, vzhľadom na jeho výnimočné postavenie v horehronskom regióne, zdať čudné, ale ja ako prezident SFZ nie som neobmedzeným samovládcom. Nijakým spôsobom nemôžem ovplyvňovať rozhodnutia ani komisie rozhodcov, ani disciplinárnej komisie a ani ďalších orgánov a z princípu som sa nikdy o to ani nesnažil. V prípade pochybenia kohokoľvek sa uplatňuje predom daný a jasný postup, ktorým sa všetci riadia: Komisia rozhodcov pravidelne zverejňuje chybné verdikty aj s prijatím príslušných opatrení. Oddelenie integrity SFZ spolupracuje s políciou SR na odhaľovaní korupcie vo futbale - u rozhodcov, hráčov ako aj u klubov a ich funkcionárov. Toto je spôsob ako problémy v našom futbale, ktoré boli, sú a upozorňujem, že aj keď už vo funkcii prezidenta SFZ bude niekto iný, z futbalového života nezmiznú ani v budúcnosti. Pretože futbal je ako život okolo nás. Prináša chvíle príjemné, slnečné, ale aj problémové a nervózne. 

Trúfam si povedať, že situáciu v slovenskom futbale poznám podstatne lepšie ako p. Soták. Nie preto, že mám funkciu prezidenta SFZ, ale preto, že sa s ľuďmi v slovenskom futbale stretávam každý týždeň a to na všetkých úrovniach a po celom Slovensku. Od tých najmenších klubov až po tie z najvyššej súťaže. Do futbalu som investoval vlastné peniaze a aj vďaka nim sa Banská Bystrica na 12 sezón (od r. 2003 do r. 2015) vrátila do najvyššej slovenskej ligovej súťaže, získala Slovenský pohár, raz bola vicemajstrom, dvakrát skončila na bronzovej priečke, trikrát účinkovala aj v pohárovej Európe. Bolo to najúspešnejšia éra v dejinách banskobystrického futbalu. Ako majiteľ klubu som s futbalom zažil tieto skvelé chvíle, ale taktiež aj časy veľmi ťažké a trpké. Ale nikdy, zdôrazňujem nikdy, som zo športového neúspechu neobviňoval ani rozhodcov ani nikoho “tretieho”. A vrátim sa na záver k slovám kapitána podbrezovských futbalistov M. Viazanka: "Neúspech je niekedy užitočný. Každý v klube by sa mal teraz pozrieť do zrkadla a spýtať sa sám seba či spravil všetko, čo sa dalo. Tam možno začne nová cesta pre Podbrezovú.“ 

P.S.: Rád p. Sotákovi pomôžem v odpovedi na otázku kedy a v ktorej krajine rozhodca odpískal tri jedenástky proti jednému tímu, nepotrebuje na to ani Guinessovu knihu. Stalo sa to napríklad 21. apríla tohto roku v 29. kole zhodou okolností tiež Fortuna ligy, v tomto prípade tej českej. Liberec vďaka nim zvíťazil nad Slováckom 3:2, pričom tá posledná sa kopala v 90. minúte...