BRATISLAVA (SFZ/PETER ŠURIN) – V piatok ráno vo veku 57 rokov odišiel v martinskej nemocnici na večnosť bývalý rozhodca Igor Šramka.

 

“Svojím rozhodnutím v semifinále Euro 2000 Francúzsko – Portugalsko navždy zmenil nazeranie na úlohu asistenta rozhodcu,“ povedal Jozef Marko, ikona futbalovej píšťalky, dlhoročný člen komisie rozhodcov UEFA krátko po tom, ako Šramka aktívne vstúpil od čiary do diania spomínaného zápasu.

Portugalský obranca Abel Xavier zahral v šestnástke rukou, bolo to v 27. minúte predĺženia, za stavu 1:1. Slovenský asistent signalizoval kolegovi hlavnému, Rakúšanovi Benköovi, priestupok, ten po konzultácii s ním nariadil pokutový kop. Samozrejme, Portugalci protestovali, viacerí veľmi vehementne, výhrady boli slovné i kontaktné, ale Šramka bol neoblomný: “Bol som presvedčený, že to bol pokutový kop a nebol dôvod, aby som cúvol.” Zidane jedenástku premenil, Francúzi postúpili do finále, následne sa stali majstrami Európy.

Ten Šramkov moment je navždy zapísaný do histórie futbalu. Aj preto, že vedenie portugalskej výpravy po opakovanom pozeraní záznamu navštívilo ešte v šatni na štadióne rozhodcov a podaním ruky slovenskému asistentovi odobrilo správnosť jeho zásadného rozhodnutia.

Mužovi, ktorého rešpekt pred pravdou a pravidlami ovplyvnil priebeh zápasu, šampionátu aj pozíciu asistenta rozhodcu vo futbale, smelé srdce dotĺklo v piatok 27. januára 2017.

V pondelok 23. januára ho počas služobnej cesty na Kysuciach postihol infarkt. Lekári bojovali o jeho život, previezli ho z Čadce do nemocnice v Martine, všetko potrebné pre záchranu robil aj jeho priateľ, futbalový kolega-asistent doktor Roman Slyško, ale v piatok ráno bola všetka ľudská snaha márna.

Spolu s Ľubošom Micheľom a Martinom Balkom vytvorili na začiatku tisícročia skvelé rozhodcovské trio, Igor mal už vtedy skúsenosti z veľkých podujatí – na Eure 2000 asistoval v piatich zápasoch, vrátane semifinále, na MS 2002 v štyroch, rovnako bol účastníkom semifinále Brazília – Turecko, zúčastnil sa na Pohári konfederácii FIFA 2001. Potom, už s krajanmi, absolvoval ME 2004, v Lige majstrov odasistoval 18 zápasov, v tradičnom triu zvládli finále Pohára UEFA 2003 FC Porto – Celtic Glasgow.

 

Zažil aj odvrátenú tvár rozhodcovstva, keď ho dva roky po tom, ako skončil s mávaním na ihrisku, no nevzdal sa aktivít v prospech slovenského futbalu, napadli dvaja útočníci a hoci sa nikdy oficiálne nepotvrdilo, že to malo súvis s futbalom, Igorov život tento atak poznamenal.

 

Stále však bol činný, pracovne i ľudsky, nepretržite sa kontaktoval s priateľmi z futbalového prostredia, ale našiel si aj novú záľubu, bowling. Bol členom BC Excenter Bratislava, aj výkonného výboru Slovenského bowlingového zväzu. Pracoval naplno ako vždy, všetko robil stopercentne, vyžadoval profesionalitu. Stretnutia s ním práve preto napĺňali energiou, šíril pohodu.

 

Jeho náhly odchod nás všetkých zastihol nepripravených, mal rozrobených ešte dostatok nápadov, nedopovedaných ešte veľa tém. Jedinou útechou pre všetkých, ktorých tak nečakane opustil, je viera, že tam hore bude mať kto dohliadať na pravidlá...

 

Igor, nezabudneme. Česť tvoje pamiatke.

Posledná rozlúčka bude v pondelok 6. februára o 15:30 v bratislavskom Krematóriu.