Pri reprezentácii zažil piatich trénerov, bol na troch záverečných turnajoch, na klubovej úrovni okúsil atmosféru Ligy majstrov i Európskej ligy UEFA. Kondičný tréner Martin Rusňák hovorí, aké ďalšie aspekty prípravy sú okrem futbalového talentu pre hráča dôležité.
K národnému mužstvu ste prišli spolu s trénerom Vladimírom Weissom v roku 2008 a pokračovali aj pri Stanislavovi Grigovi, Michalovi Hippovi, Jánovi Kozákovi a Štefanovi Tarkovičovi. Ako sa odvtedy zmenila či rozvinula práca kondičného trénera?
„Veci sa časom aj osobným vývojom posúvajú dopredu. Pribudlo viac elektronických pomôcok, napríklad GPS, ktoré eviduje rýchlosť, vytrvalosť či iné kondičné parametre, aj vďaka tomu sa vieme vrátiť k analýzam. Samozrejme, osobná skúsenosť ovplyvňuje našu prácu a priority. Pri príprave hráčov národného mužstv väčšinou máme k dispozícii iba niekoľko dní na to, aby sme s hlavným trénerom a jeho asistentmi vyladili mužstvo na zápasy.“
Spomenuli ste digitálne pomôcky, zjednodušili vám prácu?
„My kondičné ukazovatele hráčov zanalyzujeme, ale musíme prihliadať i na to, že národný tím hrá teraz tri zápasy počas siedmich dní, kým v klube nie je zápasový rytmus zvyčajne časovo taký náročný. Digitálne pomôcky nám samozrejme pomáhajú, poskytujú pomocné údaje z tréningového procesu a zápasov, ale nie je to zďaleka všetko. Musíme sa pozerať na každého hráča samostatne aj na základe našich a jeho subjektívnych pocitov i stavu, o tom je práca trénera a kouča.“
Ako vyzerá vaša práca počas asociačných termínov?
„Pred začiatkom zrazu sme s hráčmi v kontakte prostredníctvom asistentov hlavného trénera, s niektorými komunikujem ja. Ak sa vyskytnú nejaké problémy, potrebujeme o nich vedieť. Na úvod zrazu robíme osobnú analýzu hráčov hlavne po fyzickej stránke. Pri nej beriem do úvahy nie iba to, ako je hráč vyťažený v klube, ale aj náročnosť a dobu cesty na zraz, prípadne to, či hráme prvý zápas v danom asociačnom termíne doma alebo vonku. Podľa toho upravujeme objem a intenzitu tréningov, ak je to potrebné, rozdelíme hráčov do skupín, aby sme ich dostali do najbližšieho zápasu na rovnakú úroveň.“
Ako z vášho pohľadu delíte tréningy?
„Dôležité je, či riešime predzápasové alebo pozápasový tréning, kedy treba hráčom dorovnať záťaž, podľa toho, akú porciu odohrali. Skoro vždy sú skoncentrovaní na to, čo ich čaká, vedia, čo ideme robiť a čo od nich chceme. Chalani sú profesionáli a tak aj k tréningom pristupujú. Úvody jednotiek sú o rozbehaní, rozohriatí, naťahovaní sa, fyzickom nastavení, aktivácii.“
Stáva sa, že si hráči počas rozcvičky aj pofrflú?
„Snažím sa skladať časti tréningov, za ktoré zodpovedám, tak, aby to bolo pre hráčov príťažlivé, prípadne zábavné. Nemám pocit, že by chalani dávali najavo, že sa im niečo nepáči. Ak predsa, tak si to povedia len pre seba popod fúzy (úsmev).“
Počas tréningov vás vidno, ako s hráčmi beháte a rozcvičujete ich. Aj s nimi vtedy prehodíte zopár viet?
„Hráčom zväčša vysvetľujem cviky, ktoré budeme robiť, za tie roky sme už na seba zvyknutí. A keď sa v tíme objavia nováčikovia, rýchlo sa prispôsobia. Ak je čas na ľahšej témy, porozprávame sa, ale musí to mať svoje mantinely.“
Ako sa vy udržiavate v kondícii, aby ste s hráčmi stačili?
„Nejde o dlhé behanie s hráčmi, je to otázka jedného-dvoch kôl a s tým problém nemám (smiech). Rád si vo voľnom čase zacvičím, zabehám na bežiacom páse, zabicyklujem, hýbem sa celý deň.“
Mať futbalový talent je dôležité. Aké kondičné aspekty však musí spĺňať moderný futbalista?
„Hráči v ich vývoji a v kariére prechádzajú sitom aj po kondičnej stránke, nie len po technicko-taktickej, čiže ako pracujú s loptou, spolupracujú vo formáciách a podobne. Niekto môže byť výborný technik, ale ťažko bude fungovať v mužstve, keď nemá potrebnú rýchlosť či vytrvalosť, aby vydržal hrať rýchlo za sebou viaceré zápasy. Ak futbalista nie je na tom dobre fyzicky, potom nemôže hrať v špičkových súťažiach, v ktorých pôsobí väčšina našich hráčov. Kluby preferujú rýchlych a dynamických futbalistov, ktorí zároveň musia spĺňať vytrvalostné parametre, aby vedeli šprinty a behy v stretnutiach opakovať.“
Kondičná príprava ktorej reprezentácie je podľa vás na top úrovni?
„Nevidím do kuchyne jednotlivých reprezentačných výberov. Ale mám rád taliansku či španielsku školu, z ktorých sa snažím čerpať, bol som tam na stážach. Sú mi srdcu blízke. To, že majú dobre pokrytú kondičnú oblasť, ukazujú ich dlhodobé výsledky.“
Kondičným trénerom ste boli aj v Petržalke a Slovane, v čom spočíva rozdiel medzi klubovou a reprezentačnou úrovňou?
„V kondičnej príprave hráčov nie je veľký rozdiel, či ste v klube, alebo v reprezentácii. Rozdiel je pracovať v klube, kde máte hráča k dispozícii dlhší časový úsek, alebo pri repre, kde ho máte osem dní v rámci asociačného termínu. V klube máte samozrejme reálne väčší vplyv na fyzické formovanie hráčov. V reprezentácii, poviem to nadsadene a zjednodušene, jedným slovom kondičné schopnosti „vylaďujeme”. “
S reprezentáciou ste zažili majstrovstvá sveta, dvoje majstrovstvá Európy, s Petržalkou Ligu majstrov, so Slovanom Európsku ligu. Na ktoré podujatie najradšej spomínate?
„Každé bolo krásne a jedinečné. V dobe, keď sme ho s výbornými realizačnými tímami dosahovali, malo pre mňa veľkú cenu. Som úprimne rád, že sa mi ich podarilo dosiahnuť a zažiť atmosféru zápasov počas nich, vážim si to a ďakujem.“
Máte ešte nesplnený sen, ktorý by ste chceli vo futbale dosiahnuť?
„Opakované postupy na majstrovstvá Európy sú veľkým úspechom, to hovorím otvorene. Keď sa postúpi zo skupiny, je to priam senzácia. Postup ma majstrovstvá sveta je oveľa ťažšia úloha. Želám si, aby sme v aktuálnej kvalifikácii zdramatizovali boj o postu, prípadne sa v budúcnosti opäť prebojovali na Euro. Každá kvalifikácia bude čoraz náročnejšia. Tímy sa kvalitatívne vyrovnávajú, hoci je niekoľko, ktoré majú od zvyšku odstup a naozaj len zopár, nedosahujúcich európsky priemer, ale kontinentálna špička sa neustále rozširuje.“
Vy ste vyštudovali futbal a trénerstvo na FTVŠ, nechceli ste s diplomom orientovať na pozíciu hlavného trénera?
„Nikdy som nemal takú ambíciu. Byť hlavný tréner je veľmi náročné. Viac ma lákala téma kondície. V mojej kariére som spolupracoval s výbornými slovenskými trénermi, pôsobil som aj ako asistent trénera, teraz tieto skúsenosti spájam a využívam.“
Futbal ste i hrali, ste odchovancom Slovana a hájili ste napríklad aj farby ŠKP Devín, Prievidze či Viktorie Plzeň. Ako vám táto časť kariéry pomohla porozumieť hráčom vo vašej dnešnej práci?
„Mal som trénerov, od ktorých som si veľa dobrého zobral, ale spoznal som aj veci, ktoré sa dali riešiť inak. Z tých čias teda viem, ako môžem ovplyvniť tréningový proces efektívnejšie. Prikláňam sa k tomu, že je veľká výhoda, ak má kondičný odborník svoj šport precítený a zažitý.“
KTO JE MARTIN RUSŇÁK
Dátum a miesto narodenia: 27. 1. 1977 v Bojniciach
Obľúbený klub: Real Madrid
Obľúbený hráč: Ronaldo, Maldini, Roberto Carlos
Hráčska kariéra: Slovan Bratislava (1986– 1995), ŠKP Devín (1995 – 2001), Petrimex Prievidza (1998), Viktoria Plzeň (2001), nižšie súťaže v Rakúsku (2002 – 2006)
Trénerská kariéra: Artmedia Petržalka (2005), Inter Bratislava (2007 – 2008), AS Trenčín (2009), FK Senica (2014), DAC Dunajská Streda (2014/2015), FC Spartak Trnava (2016), Slovan Bratislava (2019/2020)