Správy

Ladislav Pecko: „Zhruba dvadsať mien do nominácie na šampionát je jasných“

Emília Gerzaničová|12. mar 2013 o 00:00

SENEC (SFZ) - Rozhovor s trénerom reprezentácie do 17 rokov Ladislavom Peckom pred prípravným zápasom s Maďarskom.

V októbri minulého roka sme odohrali úspešné zápasy so Španielskom, ale o mesiac neskôr ich vaši zverenci výsledkovo nepotvrdili v dueloch so Švajčiarskom. 

„Hlavnú príčinu treba hľadať v zložení kádra na zápasy. Proti Španielsku sme boli prvý a tiež posledný raz bez absencií. Prišli hráči zo zahraničia, nechýbal nikto. Hrali sme v optimálnom zložení a podľa toho tie zápasy aj vyzerali. Proti Švajčiarsku sme zmeny v kádri pocítili .“ 

Na turnaji v La Manga začalo mužstvo prehrou, potom prišla remíza, na záver výhra. 

„Na moje prekvapenie sme odohrali turnaj dobre po všetkých stránkach. Aj herne, aj výsledkovo. V zápase s Nórskom sme podali najlepší výkon, paradoxne práve ten sme prehrali. Vzhľadom na to, že sme hrali vo februári, prekonali výkony hráčov moje očakávanie. Bol som milo prekvapený. Tu sa ukázalo, na čo nám bolo dobré kondičné sústredenie. Chlapcom výrazne pomohlo.“

Vo februári sme pridali ešte dva zápasy s Izraelom. Jeden víťazný, v druhom sa zrodila remíza. 

„Tieto zápasy nám ukázali rezervy. V prvom stretnutí sme vyhrali, ale v druhom sa prejavila neskúsenosť mužstva. Hralo sa vo vysokom tempe, robili sme veľa chýb a mohli sme zápas v prvom polčase prehrať. Potešiteľný je fakt, že hoci nám hra nešla, v druhom polčase sme vybojovali remízu. Zvládnuté zápasy, v ktorých sa hráčom nedarí, majú pozitívny vplyv na ich sebavedomie.“ 

Dnes nastúpia naši hráči v Senci na prvý z dvojice zápasov proti Maďarsku. Čo od nich očakávate? 

„Pre hráčov je každá medzinárodná konfrontácia cenná. Z môjho pohľadu predstavujú zápasy ďalšie kroky v procese prípravy na šampionát. Súper má pred kvalifikáciou a z tohto pohľadu je to pre Maďarsko test pred kvalifikáciou na ME. V každom prípade, chceme uspieť.“ 

Ako je na tom naše mužstvo z pohľadu nominácie na európsky šampionát? Do akej miery máte v nominácii jasno?

„Jadro kádra sa vyprofilovalo, máme v ňom to najlepšie, čo sme za dva roky na Slovensku našli. Sú to hráči,  ktorých som si vybral a zapadajú do koncepcie mužstva. Narušili ju zranenia. Chýba Jakub Hromada a môžu prísť ďalšie neočakávané zmeny, ale kostru mužstva, zhruba tých dvadsať hráčov pre šampionát máme obsadených.“ 

Čisto teoreticky, keby šampionát začal zajtra, viete koho pošlete na ihrisko v prvom zápase? 

„Áno, tú základnú jedenástku mám v hlave už teraz. Ešte raz, chýba Jakub Hromada, ale aj takéto situácie prináša futbal. Šancu dostanú ďalší.“ 

Šampionát je za dverami, aký súperi by nám vyhovovali? Technické tímy s južanskou technikou, alebo skôr silové mančafty? 

„Ťažko si vyberať. Na jeseň sme mali problémy v zápasoch so silovými mužstvami ako Ukrajina, či Turecko. Dnes by sme ich možno nemali. Aj vďaka kondičnému trénerovi a individuálnym plánom vidím v kondícii hráčov zlepšenie. Až samotné zápasy ukážu, kto nám vyhovuje a kto nie. Viete, ak mužstvo vyhrá, povieme že nám štýl súpera vyhovoval. Ak prehráme, nevyhovoval. Treba byť pripravený na všetko.“ 

Mená súperov na ME sa dozvieme po žrebe základných skupín. Podarí sa vám o nich do začiatku turnaja získať dostatok informácií? 

„Spolu s asistentmi vycestujeme na kvalifikačné zápasy, takže niektoré mužstvá uvidíme naživo. Ostatné sa pokúsime odsledovať v spolupráci s medzinárodným oddelením tak, aby sme sa mohli dostať k dvd-záznamom. Medzi žrebom a prvým zápasom je dostatočný priestor naštudovať hru súpera a určite ho využijeme.“ 

Hovorí sa, že dnešná mládež je sebavedomá. Sú vaši zverenci sebavedomí na ihrisku a mimo neho? 

„Sebavedomí sú, môžem potvrdiť. Zatiaľ viac mimo ihriska ako na ňom. Aj vzhľadom k dobrým výsledkom v poslednom období verím, že si pozitívne sebavedomie prenesú aj do zápasov, čo je najdôležitejšie.“ 

Máme v mužstve budúce futbalové hviezdy?

„Ťažko predpovedať tak ďaleko do budúcnosti. Určite máme v kádri na slovenské pomery dobrých, talentovaných futbalistov, ale za každým väčším úspechom v slovenskom futbale bol vždy dobrý kolektív. To bola hlavná sila československého a slovenského futbalu. My nebudeme mať nikdy tak výrazné individuality ako Messi, či Ronaldo, alebo tak širokú základňu ako Francúzi. Skôr je reálnejšie stavať úspech na tímovom duchu a presadiť sa kolektívnym poňatím. To by mohla byť naša najväčšia zbraň.“ 

Často rezonuje otázka, či mládež na Slovensku má, či nemá podmienky na futbal. Mám pocit, že nikdy v minulosti nebolo na sídliskách vybudovaných toľko ihrísk, ako dnes. V porovnaní s časmi, kedy sa položili školské tašky na ulici a mastil sa futbal, sa dnešné ihriská javia ako luxusné futbalové arény.

„Na ktorých sa hrá málo futbalu. Náš národ tak trochu zlenivel, ľuďom sa nechce športovať. Chýba masový futbal. Dnes je trend, kedy každý mladý hráč by chcel hrať v Anglicku, ale nie je ochotný sa tri hodiny baviť futbalom na ihrisku niekde na dedine. Na profesionálnej úrovni pod pojmom „podmienky“ treba vidieť kluby a ich vybavenie, finančné zdroje. Chýbajú nám centrá ako v Čechách, alebo v  Maďarsku, neverili by ste aké podmienky na futbal má taký Kazachstan. Z tohto pohľadu zaostávame za vyspelým futbalovým svetom.“

Pracujete so sedemnásťročnými mladými ľuďmi. Už dávno nie sú deti, ale ešte nie sú dospelí. Ako ich vnímate vy? 

„Beriem ich ako dospelých. Sú to reprezentanti krajiny, sú teda na nich kladené isté nároky. Mali by si uvedomiť, že sú na vrchole pyramídy práce iných ľudí. Počnúc Slovenským futbalovým zväzom až po ľudí, ktorých mená nepoznáme. Mali by zúročiť úsilie týchto ľudí a v tom je ich zodpovednosť. Preto ich na ihrisku neberiem ako deti, žiadam od nich maximum. Nakoniec, iba tak môžu napredovať.“

Vy sám ste patrili k hráčom s úžasným fyzickým fondom. Brázdili ste lajnu hore-dole. Nedá sa na súčasnú mladú generáciu naložiť po fyzickej stránke trošku viac? Teda toľko, aby divák odchádzal po zápase s vedomým, že hráč 90 minút „odjazdil“?

„Súhlasím, som presvedčený, že by zniesli viac. Trénuje sa menej ako keď som bol ja v ich rokoch. Problém je niekde inde. V minulosti aj hráči z nižších súťaží po tréningu odišli hrať futbal s kamarátmi na ulicu. Tréning znamenal pre mňa tú najmenšiu záťaž z toho, čo som za ten deň nabehal. Dnes mladí futbalisti okrem tréningu nemajú iný pohyb. Chýba kvantita. Na tréningoch je potom ťažké ju nahrádzať .“

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu: