BRATISLAVA (SFZ) – Slovenská rozhodkyňa Miriama Matulová má za sebou vydarenú premiéru v pozícii hlavnej rozhodkyne na medzinárodnej scéne. 22. októbra premiérovo rozhodovala v Aténach kvalifikačný zápas žien o postup na Euro 2022 Grécko – Čierna Hora.

Prešla si nižšími súťažami, od zápasov na slovenskom vidieku si postupne krok za krokom kliesnila cestu za svojim snom a ten sa stal pred niekoľkými dňami skutočnosťou. Po predošlých skúsenostiach v úlohe štvrtej rozhodkyne si slovenská rozhodkyňa Miriama Matulová pripísala premiérový zápas v úlohe hlavnej rozhodkyne. S odznakom FIFA rozhodovala v Aténach, na štadióne Apostolosa Nikolaidisa, v domovskom stánku Panathinaikosu Atény, kvalifikačný zápas žien o postup na Euro 2022 Grécko – Čierna Hora.

Aké boli vaše predošlé skúsenosti na medzinárodnej scéne? Vieme o vás, že ste boli súčasťou významných zápasov, ale väčšinou v úlohe štvrtej rozhodkyne.

„Zbierala som v tejto úlohe skúsenosti v zápasoch Ligy majstrov, v kvalifikáciách, ale aj na rôznych mládežníckych turnajoch. Raz, ešte pred mojou špecializáciou, to bolo v pozícii asistentky rozhodkyne, zvyšok ako náhradná rozhodkyňa. Od chvíle, kedy som na listine FIFA bol toto môj prvý zápas v úlohe hlavnej rozhodkyne. Malo sa tak stať skôr, ale ako vieme, tento rok pre opatrenia odpadlo veľa významných podujatí.“

Ktoré turnaje alebo zápasy ste museli oželieť?

"Koncom marca som mala rozhodovať zápasy ženského turnaja Elite round U17 v Maďarsku. Mala som už pobalené veci na cestu, keď sa spustil kolotoč okolo korony, zatvárali sa hranice, futbal musel ustúpiť opatreniam, až bol turnaj nakoniec bol odložený na september. Ale ani ten sa nakoniec nekonal.“

Dočkali ste sa. Z dedinských súťaží ste sa dopracovali tvrdou prácou až k tomuto zápasu. Uvedomovali ste si svoju dlhoročnú cestu?

„Áno, možno až priveľmi. Lomcovali mnou emócie a to ešte doma, pred odletom na zápas. Uvedomovala som si všetky tie tréningy, zápasy, vložené úsilie, všetko to, čo som obetovalo tomuto cieľu. A zrazu to bola realita. Boli to zmiešané pocity, pretože okrem pocitov šťastia a vďaky za takúto príležitosť som sa potrebovala tiež naplno koncentrovať na zápas. Cítila som pocity zodpovednosti a zároveň záväzku. Reprezentovala som futbalové Slovensko, SFZ, ale tiež zväzy z ktorých pochádzam, to znamená Trnavský a Západoslovenský. Hlavou mi prechádzali spomienky na ľudí, ktorí mi počas kariéry pomáhali a bez ktorých by som sa sem neprepracovala.“

Komu vďačíte najviac za podporu?

„Reč je o mnohých ľuďoch, o rodine, ale z toho množstva by som spomenula a poďakovala sa prvýkrát takto verejne mame. Podporovala ma, aj keď ona nepatrí k typickým futbalovým fanúšikom. Veľmi si to vážim. A veľkou oporou mi je tiež priateľ. Absolvuje so mnou tréningy, vytvára mi tie najideálnejšie podmienky na prípravu. Teší sa, až niekedy vycestuje na niektorý z mojich zápasov.  V tomto období situácia cestovať a navštevovať zápasy nedovoľuje, tak snáď v blízkej budúcnosti."

Aký bol samotný zápas? Museli ste riešiť nejaké sporné momenty? Uľahčili vám premiéru aktérky na ihrisku?

"Úprimne, čakala som dramatickejší priebeh zápasu a temperamentnejší prejav v podaní horkokrvných tímov Grécka a Čiernej Hory. Bola som však milo prekvapená, hralo sa v priateľskej atmosfére, zákroky neprekročili hranice fair-play. Napriek tomu som sa snažila koncentrovať na priebeh zápasu a udržať si koncentráciu do poslednej minúty.“

Cítili ste pri nástupe na trávnik nervozitu?

„Rešpekt tam bol veľký, štipka nervozity tiež, ale vo chvíli, kedy sme priviedli družstvá na plochu išlo všetko stranou a vnímala som už len samotný zápas. Užila som si každú sekundu a s konečným hvizdom som vnímala aj veľkú radosť a skvelé pocity.“

Aké bolo hodnotenie výkonu zo strany UEFA? Asistovali vám ďalšie slovenské rozhodkyne Ivana Alezárová, Lenka Pavlačková a Mária Krčová.

„Pozorovateľka mi dala niekoľko cenných a praktických rád už pred zápasom. Vedela o tom, že to bude môj prvý zápas. Vyslovila spokojnosť s vystupovaním na ihrisku, ocenila komunikáciu celej štvorice. Spolupráca s dievčatami bola výborná, aj keď nemáme na konte veľa zápasov, na ihrisku sme pôsobili kompaktne a zápas sa nám vydaril.“

Riešili ste počas zápasu nejaký sporný moment?

"Áno, žiaľ, ocitli sme sa v situácii, kedy sme museli vyhodnotiť, či lopta po odkope hráčky Čiernej Hory prešla alebo neprešla plným objemom bránkovo čiarou. Jeden z televíznych záberov po zápase dodatočne ukázal, že lopta za čiarou bola, no aj delgátka UEFA nás po zápase utešovala, že bez goal-line technology (pozn. technológia na bránkovej čiare, ktorá signalizuje rozhodkyni na hodinkách či lopta prešla bránkovou čiarou), je takmer nemožné posúdiť túto situáciu ľudským okom na sto percent správne. V takýchto situáciách platí, že ak asistentka rozhodkyne nevidí loptu preukázateľne za čiarou, nemôže hlavnej signalizovať, že padol gól. Žiaľ, aj takéto situácie prináša futbal."

Stihli ste si počas pobytu pozrieť nejaké pamiatky v Aténach?

„Pred zápasom som mala v hlave iba koncentráciu na zápas. Cestou na letisko sme mali tri hodiny k dobru, zastavili sme sa pod Akropolou.“

Premiérový zápas v úlohe hlavnej rozhodkyne pod hlavičkou FIFA máte za sebou. Aká je ďalšia méta?

„Mám dlhodobé ciele, viac sa však koncentrujem na tie krátkodobé. Mojim snom je určite raz účasť na nejakom vrcholnom záverečnom turnaji, ale všetko má svoj čas a postupnosť. V prvom rade sa musím sústrediť na seba. Viem, že musím na sebe ešte veľa pracovať, odvádzať dlhodobe kvalitné výkony, byť fyzicky výborne pripravená a verím, že raz by sa mi mohlo podariť dosiahnuť aj tento cieľ.“

Čo vás čaká najbližšie?

"V decembri je na programe ženská Liga majstrov, ale v tejto chvíli nie je jasné, kto dostane nomináciu a príležitosť rozhodovať zápasy. Reálnejšie šance vidím v priebehu nasledujúceho kalendárneho roka, kedy budú na programe viaceré významné mládežnícke turnaje. Verím, že pozvánka by mohla prísť aj nám a spolu s dievčatami dostaneme ďalšiu šancu.“

Priniesli ste si z Atén nejaký suvenír? Zápasovú loptu, vlajku alebo niečo iné?

"Tí, ktorí ma poznajú, vedia, že mám vo zvyku priniesť si pár stebiel trávy z ihriska. Doma ich nechám potom zarámovať spolu s fotografiou daného štadióna. To je pre mňa ten najcennejší suvenír a živá spomienka na pamätný zápas.“

A viete kto robil niečo podobné a odkladal si steblá trávy z veľkých štadiónov do vrecúška a mal ich vystavené na stene spolu s priloženou fotografiou štadióna?

"Nie, to netuším."

Anton Malatinský. Mal doma zarámovaný obraz štadióna Wembley a vedľa obrazu mal na stene v sáčku steblá trávy z tohto štadióna. Prezradil nám to Tibor Jančula, ktorý ako dieťa chodil k Malatinským na návštevy.

„Nevedela som o tom, to je pre mňa novinka. Prvýkrát som si priviezla steblá trávy z Lyonu v roku 2016, o odvtedy tak robím pri príležitosti významných zápasov. Steblá trávy som si priviezla aj z Atén.“