Bratislavský rodák a jeden z najlepších slovenských rozhodcov Dušan Krchňák oslavuje dnes 14. októbra významné životné jubileum 70 rokov. V niekdajšej československej lige pôsobil v rokoch 1976 a 1992. Viedol celkovo 228 stretnutí, čo je absolútne najviac zo všetkých arbitrov!

Keď sme načali bilanciu na domácej scéne, doplňme ju tromi finálovými zápasmi Československého pohára, šiestimi finále Slovenského pohára, ako aj 318 ligovými zápasmi v pozícii asistenta rozhodcu. Ako medzinárodný rozhodca v rokoch 1978-1991 odpískal 12 medzištátnych stretnutí, medzi nimi i zápas Anglicka ešte na starom Wembley. V európskych pohároch má tiež slušnú bilanciu. V PEM (predchodca dnešnej Ligy majstrov) rozhodoval šesť stretnutí, z toho tri semifinálové, v niekdajšom PVP sedem a v bývalom Pohári UEFA dvadsať zápasov vrátane prvého finálového v ročníku 1987/88. A bol tiež jedným z asistentov finále ME 1984 medzi Francúzskom a Španielskom v Parku princov, ktoré rozhodoval jeho krajan Vojtech Christov.

Po skončení kariéry držiteľ Krištáľovej kopačky ČSFZ (1992), držiteľ Zlatej píšťalky SFZ (1994) a Zlatého odznaku SFZ (2007) bol tri volebné obdobia členom VV SFZ a predsedom komisie rozhodcov, dodnes je delegátom UEFA a aj delegátom pozorovateľom SFZ. Futbal mu učaroval od detstva. Hrával ho, aktívne za ZMDŽ Bratislava, v krajských majstrovstvách – a to od dorastu po mužov. Potom prišla klasika, ktorá aktívnych futbalistov mnohokrát pretvorila na rozhodcov. Zranenie. V prípade Dušana Krchňáka, hrajúceho stále len na poste útočníka, to bola zranená achilovka. Jeho nástup na rozhodcovskú scénu bol raketový. Začal pískať v okresnej súťaži, po pol roku ho preradili do regionálnej krajskej súťaže. V ročníku 1975/ 1976 bol v celoštátnej druhej lige a po roku postúpil do najvyššej súťaže, teda federálnej prvej ligy.

Z množstva odpískaných zápasov si veľmi cení finále Pohára UEFA medzi Espanyolom Barcelona a Bayerom Leverkusen. Hralo sa na dva zápasy, Dušan Krchňák pískal v prvom, 4. mája 1988 v Barcelone. „Jednak to bolo finále, jednak mal ten súboj všetko, čo má zápas takej úrovne mať. To bola jedna fantázia! Viete, aké to je, keď hrajú Španieli a Nemci, má to náboj, bolo to na život a na smrť.” Pečať finále mal i duel dvadsaťjednotiek Talianska a Španielska. „Hralo sa na Olympijskom štadióne v Ríme a bola to makačka od prvej do poslednej minúty, ten zápas mal spád, vysoké tempo.”

Dušan Krchňák ako aktívny rozhodca končil v roku 1992 a určite ťažko. Stalo sa tak v období, keď sa postupne znižovala horná veková hranica u rozhodcov najprv z 50 na 48 rokov, nakoniec na súčasných 45. Dal sa definitívne na funkcionársku dráhu, na ktorej sa dovtedy súbežne pohyboval spolu s rozhodcovskou činnosťou. ,,Ešte počas aktívnej rozhodcovskej kariéry som sa mal od koho naučiť funkcionársku prácu a aj keď nemôžem vymenovať všetkých, ktorí mi niečo dali, musím povedať, že som mal šťastie na osobnosti. Tak, ako sa správal a vystupoval predseda federálnej komisie rozhodcov Josef Stárek, po ňom Šaňo Kľačanský, predseda Západoslovenského futbalového zväzu Tóno Vičan, brat Michala Vičana, Jozef Gosiorovský, predseda zväzu, bolo niečo, čo bolo veľkou inšpiráciou. Ani sa to nedá nejako slovne ohodnotiť a oceniť, akým žriedlom, z ktorého som čerpal, pre mňa boli,” vraví jubilant.

Vedenie BFZ, ObFZ Bratislava-mesto a ObFZ Bratislava-vidiek sa pripája k početným gratulantom, oslávencovi k životnému jubileu želá hlavne veľa zdravia, šťastia, rodinnej pohody, životného optimizmu a aby sa svojimi radami a skúsenosťami podieľal na napredovaní futbalu v rámci Bratislavy!

Milan Valko, komunikačný manažér PR BFZ