Prečo naturalizujeme Osetíncov? Reprezentačný tréner ponúka dôvod

SNINA. Nechýbalo veľa, aby slovenský reprezentant zopakoval úspech legendárneho Jozefa Lohyňu. Najlepší zápasník slovenskej histórie získal v roku 1990 titul majstra sveta.

O 31 rokov neskôr bol k nemu blízko naturalizovaný Tajmuraz Salkazanov. V rozhodujúcom finálovom súboji však nestačil na Američana Dakea a získal striebornú medailu.

„Je to skvelý výsledok. Tajmuraz odviedol maximum. Vo finále zápasil s najlepším na svete, dlho viedol, ale chyba ho stála zlato. Nič sa nedeje, je to stále mladý pretekár,“ zhodnotil účinkovanie Salkazanova na šampionáte v Osle reprezentačný tréner Erik Cap.

Spravil z nemožného možné

Na ceste do finále zvládol 25-ročný rodák zo Severného Osetska, ktorý Slovensko reprezentuje od roku 2018, tri náročné prekážky.

„S Bulharom Umarpašajevom vyhral suverénne. Dodržal taktiku, ktorú sme si povedali a bolo vidieť, že dozrel. S Rusom Bižojevom sa poznajú. V posledných desiatich sekundách predviedol niečo, čo človek musí chcieť. Spravil z nemožného možné,“ pochválil Cap svojho zverenca.

V semifinále čelil Salkazanov rovesníkovi Avtandilovi Kentčadzemu z Gruzínska, vicemajstrovi sveta spred troch rokov. Slovák súperovi nepovolil ani bod a zdolal ho 5:0.

„Toho zápasu som sa trocha obával. Zbieral pekne bod po bode a Gruzíncovi nedal šancu. Vo finále to bol veľký boj a nádherný zápas. Nie je mu čo vyčítať. Napriek prehre to bolo z jeho strany dobré,“ skonštatoval Cap.

Sklamanie bolo bezprostredne po prehratom finále veľké, ale po pár dňoch vyprchalo. „Už sme doma a vnímame to úplne inak. Spravili sme veľký výsledok,“ skonštatoval reprezentačný tréner.

Má potenciál na olympijské zlato

Tajmuraz Salkazanov dosiahol v tomto kalendárnom roku prenikavé úspechy a výrazne zviditeľnil slovenské zápasenie vo svete. Vo voľnoštýliarskej kategórii do 74 kg sa stal majstrom Európy i vicemajstrom sveta.

Nielen on, ale aj tréner reprezentácie majú jasno v tom, kam až siaha jeho potenciál. „Na zisk zlatej medaily na olympijských hrách,“ nezaváhal Cap ani na zlomok sekundy.

„Ak uňho nedôjde k zraneniu alebo nejakej nepredvídateľnej veci, čo verím, že nie, tak jeho potenciál je skutočne obrovský,“ zdupľoval. 

Gulajevovi hlava išla, telo nie

Na tohtoročných majstrovstvách sveta sa predstavili aj ďalší slovenskí reprezentanti. Blízko k medaile mal v kategórii do 86 kg olympionik z Tokia Boris Makojev.

Cez repasáž sa dostal so súboja o bronz, v ktorom podľahol Abakarovovi z Azerbajdžanu. V konečnom poradí skončil piaty. 

„Hneď v prvom zápase čelil olympijskému víťazovi Taylorovi z USA. V repasáži prvý zápas zvládol. V boji o bronz čelil súperovi, s ktorým sa stretol už tretíkrát. Dvakrát vyhral, teraz prehral. Piate miesto z majstrovstiev sveta však nie je zahodenie,“ hovorí Cap.

„Výsledky Makojeva z tohto roka sú tiež vynikajúce. Vo svete patrí na štvrté-piate miesto a záleží od žrebu, či dostane niekoho z najlepšej trojice. Budeme sa musieť na nich pripravovať špeciálne,“ poznamenal.

Účinkovanie na šampionáte tentoraz nevyšlo Achsarbekovi Gulajevovi. Majster Európy z tohto roka vypadol v kategórii do 79 kg hneď v úvode.

„Podľa všetkého bol pretrénovaný. Úlohu zohralo aj to, že veľmi chcel. Hlava mu išla, ale telo nepustilo. Tiež je to ešte mladý chlapec,“ vraví Cap.

V prípade Daniela Chomaniča príde jeho tohtoročný vrchol o mesiac v Belehrade, na majstrovstvách sveta do 23 rokov.

Úloha - využiť to v príprave mládeže

Počas špecifického roka 2021 sa konali až tri vrcholné zápasnícke podujatia. V konečnom účtovaní prevláda spokojnosť.

„Slovensko nedosahovalo také výsledky veľmi dlho. Po trinástich rokoch sa nám podarilo postúpiť na olympijské hry, máme dvoch majstrov Európy. To sme v jednom roku nemali ani za Československa. U žien získala ďalšie dve medaily Zsuzsanna Molnárová. Teraz sa chceme zamerať na mládež,“ priblížil Cap.

Hoci názory sa rôznia, naturalizácia zápasníkov z Ruska prináša ovocie v prípade prenikavých výsledkov. Reprezentačný kouč to hodnotí ako správny krok.

„Aj prípravu našej mládeže budeme k tomu smerovať. Nemôžeme sa učiť od tých, ktorí sú v stredu, ale od najlepších. Ak tomu prispôsobíme tréningový proces, tak si myslím, že mládež bude napredovať a vyrastú nám noví zápasníci,“ tvrdí.

Na súčasných reprezentantov osetínskeho pôvodu nedá dopustiť.

„Aj keď sú naturalizovaní, bojujú za našu krajinu. Sú hrdí na to, že môžu reprezentovať Slovensko a získavať medaily,“ vyhlásil 44-ročný rodák zo Sniny, ktorý by mal vo funkcii reprezentačného trénera pokračovať až do olympiády v Paríži.