Pred 30 rokmi získal zlato. Talenty nám končia vo fabrike, tvrdí

BRATISLAVA. Keď zaznel posledný hvizd rozhodcu, tréner Mikuláš Timko to už nevydržal. Vbehol na žinenku, aby vyobjímal nového majstra sveta.

O niekoľko desiatok sekúnd si už zápasník Jozef Lohyňa užíval aplauz publika na pleciach dvojice trénerov - Timka a svojho brata Ľubomíra mávajúc pritom československou vlajkou.

Súper viedol 2:0

Medzi zápasníkmi bol už vtedy ostrieľaným borcom. Desať rokov súperil na medzinárodnej scéne, na žinenke si vybojoval niekoľko medailí - aj bronz na olympijských hrách v Soule 1988, či striebro na majstrovstvách Európy 1989 v Ankare.

V roku 1990 sa však vyšplhal na zápasnícky vrchol.

Písal sa 9. september. V japonskom Tokiu bolo na majstrovstvách sveta v zápasení voľným štýlom finále kategórie do 82 kilogramov.

Proti sebe stáli Američan Royce Alger a o dva roky starší Jozef Lohyňa. Alger síce viedol 2:0, ale Lohyňa úspešným útokom skóre otočil a tešil sa z víťazstva.

„Krásne spomienky. Celý finálový zápas bol emotívny, pretože sa mi v tom roku narodil syn. Tiež ma trápilo zranenie kolena, pomohli morálno-vôľové vlastnosti,“ spomína niekdajší svetový šampión Jozef Lohyňa.

Pred šampionátom trénoval v obmedzenom režime, ale veril si.

„Išiel som zápas po zápase a moje sebavedomie stúpalo. Pred finále som na tom kondične nebol najlepšie, ale súpera som dobre poznal. Vedel som, že ho môžem zdolať.

Zápasil nepríjemným nátlakovým štýlom, vyhrával 2:0. V duchu som však veril, že moja šanca príde. A prišla. Získal som dôležité tri body a vyhral 3:2,“ opisoval.

Vďaka triumfu na svetovom šampionáte sa roku 1990 stal dokonca najlepším športovcom Československa.

Každá medaila má príbeh

So zápasením začínal v Prievidzi, postupne pôsobil v Rudé Hvězde Praha, Dunajplavbe Bratislava a v nemeckom Goldbachu.