Za Robom Jakabom

Veľká a neopísateľná bolesť naplnila naše srdcia, keď sme sa dozvedeli o predčasnom odchode nášho priateľa.

Smrť vyrvala z našich radov človeka, ktorý mal pred sebou ešte otvorený svet.

Človek odchádza, už sa nevracia, už sa neopakuje, a predsa tu zanecháva vždy niečo po sebe, niečo, čo môže zostať jedine po človeku.

Je to práca, činnosť života, ktorú vykonal pre spoločné dobro ľudskej spoločnosti.

Sú to materiálne hodnoty, ale predovšetkým tie neraz ťažko merateľné, ťažko postihnuteľné hodnoty, jeho skutky.

A tie si pamätáme aj z jeho futbalovej časti života. Všade kde pôsobil, pomáhal spoluhráčom nielen na ihrisku, ale aj mimo neho.

V Rožňave, v Betliari, v Gemerskej Polome, vo Vlachove, v Krásnohorskom Podhradí a Rudnej zanechal nezmazateľnú stopu a všade patril k najužitočnejším hráčom a pomáhal plniť sny futbalovým fanúšikom.

No jeden zo svojich snov si splniť nestihol – a to zahrať si majstrovský zápas spoločne so svojimi synmi v jednom družstve.

Človek skôr či neskôr musí odísť. Ale dielo, ktoré vykonal, vytvoril vo svojom živote, tu ostáva v činoch, vo výsledkoch práce je človek nesmrteľný. A pre nás je Robo navždy nesmrteľný.

PRIATELIA A SPOLUHRÁČI