Rybár (na snímke). Pod Dubeň zamieril vlani po tom, čo prežil krušné obdobie vo vypadávajúcom Tatrane Prešov, no nemenej rušné mesiace musel stráviť i v novom prostredí. Tiež jeho rukopis sa výraznou mierou podieľal na tom, že titul nemenil majiteľa.
V MŠK boli kormidle štyria hlavní tréneri, vy ste vydržali ako jediný, hoci ste pendlovali medzi pozíciou hlavného kouča a asistenta. Určite to bolo poučné, zaujímavé, no i vyčerpávajúce?
"Určite. Nielen preto, že sme sezónu zavŕšili primátom, ale i z toho dôvodu, že som získal nové a cenné skúsenosti. Mal som možnosť pôsobiť v tréningovom procese v špičkovom klube na Slovensku a viesť na naše pomery schopných jednotlivcov. Zažil som predkolo Ligy majstrov a absolvoval som aj vynikajúcu zimnú prípravu, ktorú som naplánoval. To sú poznatky, ktoré sa nedajú ničím nahradiť."
Asistovali ste najprv lodivodom Kalvodovi, Komňackému, neskôr ste prevzali kormidlo a nakoniec ste znovu boli pravou rukou - tentoraz Lešickému. Prepadli vás i myšlienky, že ste ľutovali predošlé rozhodnutie prijať tieto posty?
"Nie. Ani raz. Lodivod je stále pod tlakom, a to bez ohľadu, kde pôsobí. Raz je to menší stres, inokedy väčší. S tým sa treba vyrovnať. V Žiline sú féroví funkcionári, hoci nároční. Platí tam zásada, ktorá u nás vo väčšine klubov nie je samozrejmá: títo ľudia dajú všetko, ale vyžadujú maximum. Inej cesty v slovenskom futbale však niet, ak sa chceme pohnúť vpred. Nestačí len rozprávať, maľovať pekné scenáre. U nás je týchto rečí dosť, ale málokto je ochotný futbalu pomôcť, urobiť preň niečo."
Čím vás obohatila spolupráca s českými trénermi?
"Videl som jasnú metodiku uplatňovanú za riekou Moravou, všimol som si niektoré námety na zamyslenie. Zobral som si z toho dosť poučení."
Po 25. kole ste vo funkcii hlavného lodivoda skončili a prepustili ste miesto Milanovi Lešickému. Prezraďte s odstupom času, mali ste z toho veľmi zlé pocity?
"Urobil som jednu velikánsku chybu, ktorá sa netýkala priamo trénovania, lebo za svojou prácou si stojím. Veď sa i ukázalo neskôr, že mužstvo bolo kvalitne trénované. Napríklad v zimnej príprave tri mesiace sme nenašli premožiteľa. Nebudem však hovoriť o tom, prečo som musel opustiť tento post, no určite som to nebral dramaticky."
Spravidla býva tak, že ak kouč skončí, odchádza a nejde za asistenta. Navyše jeho nástupca si zväčša prinesie so sebou iného partnera. Ani jedno, ani druhé vo vašom prípade neplatilo. Mali ste takú pevnú pozíciu, alebo sa rozkývaná stolička ustálila?
"Bola alternatíva, že odídem z klubu nadobro. Sám som chcel dokonca naznačil tento úmysel. Veľa ľudí v Žiline mi zazlievalo, že som "prežil" toľkých trénerov... Nikdy som sa netlačil do pozornosti, ani Milanovi Lešickému za asistenta. On si ma vybral na spoluprácu. V mojej povahe nie je, aby som robil veci, ktoré by možno niekto rád počul. Mám svoj názor, za ktorým si stojím. Takisto som sa veľakrát popálil, dostal som papuli, ešte aj iste dostanem, ale ja sa nezmením."
Po tom, čo nevychádzali ambície pri sťahovaní náskoku Slovana a funkcionári oznámili, že je nutné urobiť zmeny, sa udiali niektoré zaujímavé veci v zákulisí. Môžete ich objasniť?
"Pri uvažovaní o odchode nehral úlohu môj zmluvný vzťah, ktorý som mal spečatený na dva roky. Behom jednej minúty som ho zrušil, aby mohol byť uvedený ako hlavný tréner Lešický. Ja som potom pracoval bez zmluvy a dodnes ju vlastne nemám. Mimochodom, bol som na seba aj rozčúlený za to, že som bol mäkký a neodišiel som. Pravda, chcel som najlepšie riešenie pre klub, a nie pre mňa. I niektorí hráči niekedy nepochopili záujmy tímu, išli na vlastné tričko. To, že som zotrval, podmienila serióznosť pánov Antošíka a Belaníka. I preto som nenástojil na zmluve, títo ľudia boli dosiaľ vždy zárukou spoľahlivosti."
Malo by stačiť aj slovo, ak ho dá férový partner.
"Malo by, hoci som sa už párkrát popálil aj na tom. Vo svete to ale tak chodí, že slovo je záväzné a zákonom pre správanie sa oboch strán."
Aký máte názor na Milana Lešického, stotožňujete sa s jeho vyhraneným pohľadom?
"Jedna vec je, čo sa hovorí pre médiá, kto si ako buduje svoj imidž. Lebo ten je dnes, žiaľ, vari i rozhodujúci a na Slovensku sa podľa toho posudzuje tréner, hráč, funkcionár. Druhá vec ale je, čo sa hovorí v šatni. To, čo tréner Lešický prezentoval pred hráčmi, sa príliš neodlišovalo od toho, ako ponímam futbal ja. To je pre mňa rozhodujúce. Čo sa povie v kolektíve a ako sa robí."
Môžu Žilinčania slúžiť už za príklad, ako by sa malo v našich tímoch pracovať?
"Nazdávam sa, že áno. Mali sme tretinu profesionálov v pravom slova zmysle, ale boli i hráči, ktorí síce urobili maximum, no ich osobné ambície boli na prvom mieste, nie klub. To neuznávam."
Koho by ste dali za vzor mladým chlapcom?
"Nerád chválim verejne hráčov, lebo sa to niekedy vypomstí a futbalista to zneužije.. No prototypom ozajstného borca je Marek Mintál. Dal za dve sezóny 41 gólov v majstrovských zápasoch, vyniká skromnosťou, nesmiernym fyzickým potenciálom a výbornými ľudskými vlastnosťami. Viem, že mu ani po ódach nenarastie nos dohora."
Spomínali ste prácu bez papiera. Ako však ďalej?
"Činovníci mi povedali, aby sme obaja pokračovali obaja spolu i v ďalšom ročníku. Predtým som avizoval, že stačí jedno slovo od spomínaných pánov, náznak toho, aby som zostal a ja zostanem. Títo predstavitelia sa zachovali ku mne seriózne, korektne a to si vážim."
