Odchádzajúci rekordér ostal dojatý. Pečovského zdravil aj Škriniar

ŽILINA. Najprv pocta rozhodcom a potom poďakovanie pánovi kapitánovi. Taký bol úvodný program sobotňajšieho zápasu futbalovej Fortuna ligy medzi Žilinou a Michalovcami.

Viktor Pečovský sa v ňom rozlúčil s profesionálnou hráčskou kariérou. Neskrýval pri tom úsmev ani slzy dojatia.

Na posledný nástup nevybehol sám. Spoločnosť mu robili jeho manželka a dve dcérky. Za zvukov piesne "Čardáš dvoch sŕdc" od Karola Duchoňa mu okrem aktérov zápasu a gratulantov tlieskali aj futbaloví žiaci z jeho rodného Čierneho Balogu.

Takáto ceremónia ho nenechala chladným: "Nástup bol nervóznejší, než obvykle, ale keď rozhodca zapískal, všetko zo mňa opadlo." Dlhoročný kapitán MŠK v úvode zápasu hýril aktivitou. Stál aj pri zrode akcie, ktorá viedla k prvému gólu. Ten padol tesne predtým, než ho tréner stiahol z ihriska.

Na záver sa mu prihovorila rodina

"Vedel som, že to bude tých 12 minút, tak som si to nesmierne užíval. Vďaka chalanom aj tomu gólu to bolo krajšie. Som rád, že klub pre mňa niečo také spravil a veľmi si to vážim," povedal po zápase Pečovský.

Pri jeho odchode z ihriska dostal potlesk postojačky a fanúšikovia skandovali jeho meno počas celého zápasu. Žilinská "dvanástka" sa dočkala ešte jedného prekvapenia. Cez polčasovú prestávku si na veľkoplošnej obrazovke pozrel 10-minútový zostrih pozdravov.

K úspešnej kariére mu pogratuloval najprv majiteľ klubu Jozef Antošík a potom aj bývalí tréneri či spoluhráči. Nechýbal Adrián Guľa, Milan Škriniar, Martin Dúbravka či Peter Pekarík. Mnohí z nich zdôraznili, že Viktor im dal veľa nielen z ľudského, ale aj herného hľadiska.

"Ja som rád, že ma berú hlavne ako dobrého kamaráta. To, že som im pomohol po tej futbalovej stránke, tak ja to tak neberiem. Boli sme jedno mužstvo, takže sme sa ťahali navzájom a som rád, že sa presadili v zahraničí," skromne podotkol odchádzajúci defenzívny stredopoliar. Videopozdravy ho však dojali. Špeciálne ich záver, v ktorom sa mu prihovorila jeho rodina.

Zahraničie si vyskúšal s reprezentáciou

Hráč Žiliny a predtým Banskej Bystrice si po stretnutí s Michalovcami odbehol aj do "kotla", kde si schuti zakričal s domácimi fanúšikmi. Nevyhol sa ani vyhadzovaniu do vzduchu od spoluhráčov, hoci sa tomu bránil.

O pár minút neskôr už s úsmevom na tvári odpovedal aj na otázku, či ho nemrzí, že si nevyskúšal zahraničný angažmán: "Aj tu, aj v Banskej Bystrici som sa snažil odvádzať tie najlepšie výkony. Beriem to tak, že konfrontáciu so zahraničím som si vyskúšal prostredníctvom reprezentácie.

Som rád, že ma naša liga a tréningový proces pripravili natoľko, že som nezaostával, a že som tieto zápasy zvládal."

V najcennejšom drese si zahral na majstrovstvách Európy 2016 vo Francúzsku.

Jeho výkon patril medzi základné stavebné kamene historickej výhry Slovenska proti Španielsku v kvalifikácii na tento šampionát.

Chce hrať ešte v amatérskej súťaži

Hoci už kvôli koronakríze ani nedúfal, klub mu pripravil rozlúčku pred fanúšikmi. Rozhodnutie o ukončení kariéry sa nerodilo ľahko, Pečovský však kopačky úplne neodkladá.

Okrem trénovania mládeže v klube MŠK Žilina chce hrať aj v niektorej z amatérskych súťaží. V tej najvyššej slovenskej drží rekord - aj s jeho posledným vystúpením odohral 422 zápasov.

Ako však sám povedal, rekordy sú na to, aby sa prekonávali: "Ja si vážim dôveru trénerov v každom jednom zápase, do ktorého ma postavili a v ktorom som vedel mužstvu na ihrisku pomôcť. To bolo pre mňa najpodstatnejšie."