BÚČ, BRATISLAVA. Na jeseň dali v pätnástich zápasoch 31 gólov, no v úvode jari predviedli ozajstnú gólovú kanonádu. Futbalisti TJ Družstevník Búč zdolali v VI. lige ObFZ Komárno TJ Dynamo Bajč vysoko 10:1.
Trénovali od 8. januára
„Poctivá zimná príprava sa vyplatila,“ vravel pre Sportnet predseda klubu Erik Tošner.
Hráči Búču pravidelne trénovali od 8. januára – najprv mali tréningy dvakrát týždenne, v piatok a v nedeľu, neskôr nedeľňajšie tréningy vystriedali prípravné zápasy.
„Na našom súperovi bolo vidno, že pred jarným štartom pravdepodobne nehrali ani jedno prípravné stretnutie. My sme boli na rozdiel od nich už zohratí,“ dodal Tošner.
Búč je momentálne na 10. mieste tabuľky, ich cieľom je skončiť do šiesteho miesta.
V klube pôsobí aj viacero hráčov z Moče, kde v súčasnosti nie je futbalový tím.
Dorastenci v áčku
Problémy s nedostatkom futbalistov však neobchádzajú ani Búč. „V priebehu sezóny sme museli odhlásiť náš dorast zo súťaže, za čo sme dostali ešte aj pokuty,“ povzdychol si predseda klubu.
Na začiatku sezóny mali ešte 17 dorastencov, okrem siedmych domácich tu hrali aj chlapci z Moče a z Bátorových Kosíh. Tí však neskôr prestali chodiť na tréningy a zápasy.
Tých siedmich miestnych zaradili medzi mužov, kde postupne dostávajú príležitosť.
Jeden z nich nastúpil proti Bajču v základnej zostave, ďalší štyria naskočili do zápasu ako náhradníci. „Ešte si musia zvyknúť na tvrdší, fyzickejší futbal. No práve v takýchto stretnutiach môžu získavať skúsenosti, lebo po dvadsiatich minútach bolo prakticky rozhodnuté,“ uviedol Erik Tošner.
Nevedeli ho zastaviť
Hlavným strojcom víťazstva Búču bol 45-ročný Attila Sánta, ktorý dal päť gólov. Prvé tri vsietil v rýchlom slede za sedem minút. Vďaka tomu domáci vyhrávali po štvrťhodine hry už 3:0.
„Prvú príležitosť som nevyužil, brankára som prekonal, no lopta išla vedľa. Vravel som si, že si musím lepšie nastaviť nohy,“ smial sa domáci útočník.
Spoluhráči mu pripomínali, že za päť gólov musí doniesť do kabíny päť litrov vína, no kanonier ich odbil slovami: „Uvidíme, či skórujem aj v ďalších zápasoch!“
Podľa vlastných slov mu prospeli pravidelné tréningy, lebo v minulosti chodil len na zápasy.
„Cítim sa výborne, verím si. Čudoval som sa, že o dvadsať rokov mladší protihráči ma nevedeli zastaviť,“ dodal.
Priveľký skok
Attila Sánta začínal s futbalom v rodnej dedine, neskôr pôsobil v Svodíne v piatej lige. Všimli si ho z vtedy treťoligového Komárna, za ktoré odohral rok a pol. „Darilo sa mi, za polsezónu som dal 16 gólov. Zvolili ma za najlepšieho hráča jesene,“ spomínal na vydarené obdobie kariéry.
Následne oňho prejavil záujem maďarský Siófok, no v najvyššej maďarskej súťaži sa nepresadil. „Mal som ostať pol roka ešte v Komárne, takto to bol priveľký skok,“ hodnotil udalosti s odstupom času.
Dostal ponuky aj z iných klubov, no on radšej skončil s profesionálnym futbalom. „V tom období mnoho klubov malo finančné problémy. Zdalo sa mi rozumnejšie, ak začnem pracovať a futbal budem hrať už len na amatérskej úrovni,“ vysvetľoval. Odvtedy je verný Búču.
„Milujem svoju dedinu a milujem aj futbal. Nehrám za peniaze, takto mi to absolútne vyhovuje,“ uzavrel Attila Sánta.
