hviezdy Bratislava, s ktorou v ročníku 1958/59 získal majstrovský titul ako jeden z kľúčových hráčov základnej zostavy. Dokonca po nie jednom stretnutí odborníci meditovali, či v našej lige je lepšia záložná formácia Pluskal Masopust, alebo Matlák Buberník. Aj preto sympatický a mimoriadne obľúbený Bubo sa dostal do strieborného Vytlačilovho výberu, ktorý na majstrovstvách sveta v roku 1962 v Chile prekvapil všetkých.
Narodil sa v Pustých Uľanoch, s veľkým futbalom však začal v Košiciach. Ešte predtým skúšal v rokoch 1946 51 svoj talent v mládežníckych celkoch ŠK Bratislava, dva roky potom hral v bratislavskom Kable. V roku 1953 prišiel do Spartaka VSS, v ktorého drese debutoval na vrcholnej scéne v 1956. Mal z neho o to väčšiu radosť, že hneď v otváracom kole nastúpil proti pražskej Dukle dovtedy hrala s názvom ÚDA ktorá disponovala čs. futbalovým výkvetom. Napriek tomu bojovní a s elánom hrajúci strojári vychutnali túžobné ovocie, keď v role nováčika remizovali pred 20 tisíc nadšenými divákmi s favoritom 2:2. O túto deľbu sa 18. marca postaralo toto mužstvo: Bobok Cestický, Felszeghy, Labodič, Samuelčík, Skyva, Kánássy, Gajdoš, Polgár, Buberník, Schwarz. V žlto-modrom drese odohral celú jarnú sezónu, ale po jedenástich majstrovských zápasoch, v ktorých dal tri góly, prišiel povolávací rozkaz, takže v jeseni už hral za ČH Bratislava. Jej dres obliekal až do konca ročníka 1961/62, keď celý oddiel v rezorte Ministerstve vnútra po tzv. Barakovej afére zrušili, preto všetci z "Červenky " odišli do Slovnaftu, ktorý sídlil na Pasienkoch. Naposledy sa v žlto-čiernych farbách prezentoval v ročníku 1966/67, keď sa už zo Slovnaftu stal Inter. Potom hral ešte do roku 1970 za LASK Linz, po návrate do Bratislavy chodil do viedenského klubu Slovan, ale potom definitívne skončil s hráčskou kariérou. Na domácej vrcholnej scéne odohral 267 zápasov a strelil v nich 50 gólov.
O mužstve ČH, ktoré doviedlo k titulu trio B konkrétne tréner Karol Borhy, kondičný tréner JUDr. Jozef Bujna a lekár MUDr Alexander Binovský nastupovalo na svoje zápasy najčastejšie v zostave: F. Hlavatý Hložek, Tichý, Weiss, G. Mráz Matlák, Buberník K. Gajdoš, Scherer (Cimra), Kačáni, Dolinský. Pre svoju výbornú kondičnú pripravenosť týmto futbalistom hovorili atléti v kopačkách. V tom čase už hrala ČH v Petržalke, kde štadión pre 25 tisíc divákov vybudovali väzni. Mala najdlhšie a najširšie ihrisko, takže výborne trénovaní hráči mohli na ňom uplatniť svoju rýchlosť a vytrvalosť. Hoci tento tím Bratislavčania nemali v obľube, lebo policajti odlákali z Tehelného poľa najtalentovanejších mladých hráčov, mužstvo kvalitnou hrou lákalo aj tých, čo by ho ochotne od večera do rána zlikvidovali. Titus bol výraznou postavou tohto kolektívu. Výškou, umením, vzdušnými súbojmi, streľbou, tvorivosťou i prehľadom. Hlavne posledné dve zbrane získal pod košmi, veď bol aj ligovým basketbalistom VSS a juniorským reprezentantom, čo málokto zo súčasnej generácie vie. Všetko spomínané skvele uplatňoval aj v najcennejšom a najvzácnejšom drese. Obliekol totiž 8-krát dres čs. béčka, za ktoré dal sedem gólov, ale vrcholom jeho hráčskej kariéry bolo 23 zápasov v drese nášho áčka, z ktorých väčšina mala mimoriadny význam. Napokon, štartoval na MS 1958 vo Švédsku, o štyri roky neskôr sa dostal na svetový šampionát v Chile, ale tréner R. Vytlačil nechcel zbytočne brzdiť dobre rozbehnutý strieborný tím, takže zostal iba náhradníkom. A aby nám pri výpočte nič neušlo, na prvých neoficiálnych ME v roku 1980 vo Francúzsku získal bronzovú medailu. Podpísal sa pod viaceré úspešné kvalifikačné stretnutia, ozdobil reprezentačné vystúpenia piatimi gólmi, takže to bol pán futbalista, ktorý rád spomína aj na roky prežité v Košiciach. Experti ho dodnes charakterizujú ako elegantného, ofenzívneho, technického záložníka, a nebyť veľkej konkurencie dvojice Pluskal Masopust, jeho meno by futbalová verejnosť skloňovala oveľa častejšie. Menej sa už prezentoval ako tréner. Pôsobil síce v bratislavskej Trnávke. v Kable Topoľčany, krátko v ligovom Interi, ba pracoval aj s mlaďou tohto oddielu, avšak viac sa už venoval svojmu právnickému povolaniu, hoci futbal ostal jeho koníčkom. Ochotne pripravoval analýzy z veľkých futbalových festivalov, aj po nevšednej kariére zostal skromným. Takým bol aj ako hráč. Rád pomáhal mladým pri ligových skúškach dospelosti však to neraz spomenul aj Košičan Jozef Móder, keď pôsobil v Interi sám na hracej ploche vystupoval veľmi korektne. Aj preto ho tlač jednoznačne podržala a kritizovala rozhodcu, keď v bratislavskom derby pri osobnom súboji s Pažickým slovanista nafilmoval pád a Bubo musel odísť pod sprchy. Keďže bol neodškriepiteľne gentlemanom v kopačkách, ani neprekvapilo, že sa stal nositeľom Ceny fair play MUDr Ivana Chodáka. Takú krásnu kariéru mal teda Titus Buberník (nar. 12. októbra 1933), ktorý sa v plnom zdraví dožíva sedemdesiatky. Zaželajme mu ešte veľa radosti z futbalu, veď s ním sa cítil vždy najlepšie, a tí čo ho poznáme, môžeme mu aj touto cestou poďakovať za veľké a nevšedné zážitky, ktorými nás obdaroval.
