Sťahovanie futbalistov zo Slovenska za západnú hranicu dnes už nie je niečim prekvapujúcim. Ale ak zo slovenskej tretej ligy odchádza hráč do českej druhej, je to predsa len určitá zaujímavosť. Duplom, ak ide o lídra mužstva siahajúceho po postupe vyššie. Toto je prípad dvadsaťdvaročného stredopoliara Lokomotívy Košice, Rastislava Chmela.
KOŠICE. Tento 193 cm ľavonohý dlháň, ktorého sme svojho času spodobňovali s bývalým československým reprezentantom i košickým hráčom Andrejom Kvašňákom, si to počas letnej prestávky namieril do olomouckého HFK. A nás zaujímala jeho cesta na moravskú Hanú i to, čo ho tam čakalo a ešte čaká.
Začneme od Adama. Kedy a kde ste s futbalom začínali. Najmä, ak je známe, že váš starší brat Ľuboš zakotvil na ľadovej ploche.
„Je pravdou, že sme celkovo taká športová rodinka a tak iste nikoho neprekvapí, že môj dedko, keď ma videl hrať futbal s ostatnými deťmi, navrhol mojej mame, aby ma dala na futbal. A tak moje kroky smerovali do železničiarskeho klubu, kde som bol prakticky od desiatich rokov. A môj brat? Veru, je trojnásobným majstrom Slovenska s tímom HC Košice a mne sa zatiaľ môže snívať o takých úspechoch.“
Od koho ste získavali prvé futbalové základy?
„Začínal som u Milana Spurného, po ktorom nás chvíľu viedol Alexander Sekula, no a žiacka maturita ma čakala u Juraja Košča. No myslím, že futbalovo ma najviac vykresal v poslednej a dá sa povedať vydarenej sezóne, Jaroslav Galko. Mám mu začo ďakovať.“
V podstate ste boli verný železničiarskemu dresu s výnimkou krátkej hráčskej anabáze na Cypre. Čo vás primälo odísť z rodného mesta, keď je známe, že určité náznaky záujmu sme zaznamenali i v prvoligovom MFK Košice?
„Je pravda, že po mne pokukoval mestský rival i Banská Bystrica. Lenže ja som chcel skúsiť niečo iné. Myslím si, že mám na viac, napriek určitým výhradám vo vedení môjho bývalého materského klubu. Ale to už nechávam bokom. Proste cítim, že mi tretia liga u nás nestačí. A po prvých skúsenostiach na novom pôsobisku musím konštatovať, že druhá česká liga je už iný level.“
Nelákali vás postupové ambície Lokomotívy?
„Áno, chcel som svojmu tímu pomôcť k postupu. Ako nováčika nás veľa nedelilo od tohto cieľa. Napokon sme iba o skóre zaostali za Ružinou. No nadlho mi v pamäti zostane naše skvelé víťazstvo u prvého Bardejova 4 : 0. Ale teraz sa už zameriavam na ciele môjho nového zamestnávateľa.“
Kto je teda za vaším prechodom za západnú hranicu?
„Do prestupu sa angažovali manažéri Vladimír Varga a Jozef Kožlej.“
Ako prebehla skúška?
„Prvý týždeň som so svojím novým tímom potrénoval a zahral som si v zápase, v ktorom sme zvíťazili 6:1 a mne sa podarilo skórovať hneď trikrát. I v ďalších zápasoch sa mi strelecky darilo, a to asi rozhodlo.“
Čím vás na Morave prekvapili?
„Určite najmä moderným štadiónom. V peknom prostredí máme okrem hlavného ešte ďalšie dve trávnaté ihriská a jedno s umelým povrchom. I ostatné vybavenie je nad všetkým, čo majú k dispozícii naše mužstvá.“
Čo od vás očakáva najmä tréner?
„V prvom rade góly. Vyžaduje si moje operovanie na hrote útoku. A to mi vyhovuje. Dokonca ma varuje pred zbytočnými ďalšími prihrávkami, keďže postrehol, že mám sklony ku kombinančnej hre.“
Takže pýtať sa na vaše prvé dojmy je asi zbytočné...
„Faktom je, že som si začiatok legionárčenia nemohol ani lepšie predstaviť. Už sa teším na prvý majstrák so Znojmom.“
Ako vás prijal nový kolektív?
„Nemôžem sa sťažovať. Sme naozaj výborná ’parta’. Napriek tomu, že ma na zoznamovacom večierku čaká ’superstar’ a aj do hrárčkej kasy som už musel niečím prispieť.“
Môže sa stať táto vaša nová štácia štartovacou rampou do Gambrinus ligy? Veď budete na očiach miestnej Sigmy, účastníka najvyššej súťaže.
„Určite sa o to budem usilovať. Mám zmluvu na jeden rok, takže tá ma obmedzovať nebude. Všetko mám vo vlastných rukách, teda nohách. Musím presvedčiť a verím, že sa opäť posuniem.“
A čo vaša pätnástka na drese? Ostane vám?
„Veru nie, tá patrí už skôr inému hráčovi a tak sa mne ušla ’iba’ osemnástka. Avšak na tom nezáleží. Čísla za mňa góly dávať nebudú. Ale mohla by znamenať gólovú métu, ktorú by som mohol dosiahnuť (smiech).“
Nebude vám chýbať hlasitá podpora vašej mamy z tribún a jej kuchyňa?
„No k tomu povzbudzovaniu. Ani nie, veď to niekedy až rezalo uši (smiech). Ale, popravde, som rád, že mám takého oddaného fanúšika. A jej kuchyňa? Tak to určite. Ale máme blízko výbornú reštauráciu i fast food, takže hladovať nebudem.“
