roztrúsené po celej Európe, no nájdu sa aj takí, ktorí neváhajú zmeniť kontinent. Naši hráči objavili ako vhodné "útočisko" už i Áziu. Obranca Rastislav Beličák strávil pol roka v Malajzii. Odchovanec Košíc sa k pôsobeniu v tejto krajine dostal tak trochu nečakane. Keď sa však naskytla príležitosť, neváhal, zdvihol kotvy a letel do krajiny, o ktorej toho predtým ani veľa nevedel. Jeho pôsobiskom sa stal klub Kuala Terengganu.
"Aby ste boli trochu v obraze, Kuala Terengganu je asi 300-tisícové mesto, teda podobne veľké ako Košice. Leží 40 míľ od Kuala Lumpur, hlavného mesta krajiny," približuje nám prvé detaily futbalista, ktorý bol na chvíľu bez angažmán, no osud mu privial do cesty celkom zaujímavú destináciu. Na dlhé zvažovanie času nebolo, ponuka prišla ako urgentná, hneď sa mal hlásiť na skúške.
"Bolo to z minúty na minútu. Tento klub ma volal na skúšku s tým, že letenku mi bude hradiť, len mám čo najskôr dôjsť. U nás bola vtedy treskúca zima. 4. februára som teda odletel s tým, že priamo na mieste budem múdrejší. Moja próba dopadla výborne. Tamojší tvrdili, že som sa ukázal v dobrom svetle, už aj mi ponúkali kontrakt, vraj ani domov sa nemám vracať. Tak som pristál, vedel som, že ak sa nič nepredvídané nestane, tak do Košíc prídem až o pol roka," opisuje Rasťo sled udalostí, ktoré ho dostali do druhej malajzijskej ligy. Kuala Terengganu v nej skončil na druhom mieste. V klube však boli i tak spokojní, lebo si v porovnaní s tým, čo bolo predtým, výrazne polepšili.
"V predchádzajúcej sezóne sa v druhej lige len zachraňovali. V tej poslednej sa mužstvo posunulo v tabuľke na najvyššie poschodia. Dokonca sme boli veľmi blízko k postupu, veď takmer po celý čas sme druholigový pelotón viedli. Na konci sme však mali obrovskú smolu. V poslednom kole nám na prvenstvo v súťaži stačila remíza, ten zápas sme prehrali 1:2. V oboch góloch mal prsty brankár. Naša jednotka sa na konci sezóny zranila, náhradník bol slabučký. Zjavne sa nerátalo s tým, že sa bude musieť postaviť medzi žrde. Jednoducho, bola to smola, nešťastný okamih, na ktorý sme doplatili všetci," povzdychol si 27 - ročný Rasťo. Škrelo ho, že prvoligovú miestenku prepustili konkurentovi v hodine dvanástej, ubzikla doslova pomedzi prsty. No aj tak boli tamojší fanúšikovia po sezóne milo prekvapení, ako všetko klapalo, ako si mužstvo počínalo. V Malajzii má futbal dominantné postavenie. Je športom číslo 1. Diváci si na štadióny s radosťou hľadajú cestu. Dokonca aj v druhej lige. Návštevy sú neraz rozprávkové.
"Ten posledný zápas, ktorý sme vonku prehrali, sledovalo 45-tisíc ľudí. V kotle to vrelo, futbal tam ľudia žerú. Aj v Kuala Terengganu. Na naše zápasy chodilo v priemere 15-tisíc ľudí, no my máme jeden z tých menších štadiónov. V prvej lige v Kuala Lumpure bolo na zápase 90-tisíc ľudí, sledoval som to v malajzijskej televízii, ktorá sa futbalu venuje často a podrobne. Okrem toho tam letí ešte pozemný hokej. Aj ten som si párkrát pozrel, no zatiaľ som ho neskúšal."
Jeho klub nesiahol len po legionárovi zo Slovenska. V jednej kabíne sa denne stretával aj s triom hráčov z Brazílie. "Registrovaní môžu byť štyria cudzinci, no v jednom stretnutí môžu nastúpiť iba traja. To znamená, že jednému sa vždy ušiel čierny Peter. Ale ja som bol na tom dobre, zrejme preto, že sa mi darilo. Z 21 stretnutí som odohral dvadsať. Ten jeden štart mi chýbal preto, že som stál kvôli trom žltým kartám. Mimo hry bol vždy teda jeden Brazílčan. Aj keď sme v podstate súperili o miesta v zostave, boli sme celkom dobrí kamaráti. Rivalita nepresahoval štandardné hranice, aj mimo ihriska sme spolu dobre vychádzali," našiel Rasťo spoločnú reč s triom "kanárikov". Patril mu post defenzívneho záložníka, hoci doma častejšie nastupoval v obrane. Ale na pozíciu, ktorú mu pridelil tréner si rýchlo zvykol.
"Mal som na starosti skôr bránenie, žiaľ gól sa mi streliť nepodarilo. Ale čo nebolo, môže byť, veď vyzerá to tak, že sa do Malajzie vrátim," prehodil východniar, ktorý v prvej lige obliekal dres 1.FC Košice, v druhej lige hrával za Čaňu či Michalovce a naposledy za Ličartovce.
Ak klub s legionárovi ponúkne predĺženie kontraktu, je to ten najväčší dôkaz spokojnosti s jeho výkonmi. Kuala Terengganu ešte predtým ako Beličák odišiel späť na Slovensko prebralo s týmto Košičanom aj možnosť ďalšieho pôsobenia. "Povedali mi, že v novembri podpíšeme novú zmluvu, liga sa tam začína v decembri. Na papieri ešte nič nemám, ale podľa toho, čo som zistil, sú v Malajzii pri rokovaniach féroví. Aj keď bolo niečo dohodnuté len ústne, nebol v tom problém."
Problémy mal skôr s adaptáciou. Zvyknúť si na nové prostredie, inú krajinu, inú klímu, mentalitu ľudí nejaký čas trvá. Keďže sa však nevyskytli žiadne zádrhle, adaptácia bola bezbolestná. "Organizmu dal zabrať akurát ten prechod do iného podnebia. Keď som odchádzal na Slovensku bola snehová kalamita, v Malajzii má vítalo 38 stupňov. Zimné veci som mohol odložiť, tam vám na dlhé mesiace stačia kraťasy a tričko. Vlastne aj preto je život v Malajzii lacný. Ani na stravu nedáte veľa. Toto pôsobenie bolo atraktívne aj finančne. Dostal som tam zatiaľ najlepšie podmienky vo svojej kariére. Na Slovensku by mi toľko nedali. Treba si len zvyknúť na to, že ortuť teplomera sa vždy šplhá k štyridsiatke. Zo začiatku bolo ťažké stačiť s dychom. Ešte dobre, že všetky zápasy sa hrajú večer o 20.45 pri umelom osvetlení, to bolo už celkom príjemne. No a okrem toho po večeroch neraz popršalo."
Aká je vlastne druhá malajzijská liga. Má svoju kvalitu? Aký futbal sa v tomto kúte Ázie preferuje? "Tak predovšetkým je to tvrdá liga. Dosť vás tam okopávajú. Ale zase nejde o nejaké zákernosti. Domáci hráči sú behaví. Tým je aj tempo stretnutí dosť vysoké. No všetkému sa dá prispôsobiť, len sa musí chcieť," pousmial sa Beličák, ktorý nie je jediným Slovákom naháňajúcim koženú v Malajzii. Pôsobí tam aj jeho bývalí spoluhráč z Košíc Marián Juhás, ale aj Miroslav Tóth z Michaloviec, Emil Žigo z Rimavskej Soboty, Roman Chmelo z Levíc a Dušan Miklas z Báču.
"Každý je však v inom klube. No boli sme neraz v telefonickom kontakte. A stretávali sme sa aj osobne. V Malajzii sa dá všade doletieť. Jedna letenka vás vyjde zhruba na 700 korún, takže stačia dva dni voľna a odskočíte si kamkoľvek. Dokonca aj za jeden. Ráno odletíte a večer ste späť. Náš klub sa presúva na všetky stretnutia len letecky, takže to bolo celkom pohodlné a rýchle," našiel ďalšie pozitívum pôsobenia ďaleko od domova.
V Malajzii je radosť tankovať
Rastislav Beličák pochodil Malajziu krížom-krážom. Jednak ako hráč, ale aj ako turista. "Zažil som tam tri krásne dovolenky. Bol som na troch nádherných ostrovoch. Navštívil miesta, ktoré sú cieľom turistov zo všetkých kútov zeme. A všetko je tam aj pre Slováka lacné. Veď si len vezmite, že liter benzínu stojí v prepočte 4 koruny, 50 halierov. Veď to je radosť tankovať. Od klubu som dostal japonské auto, len som si musel zvykať na to, že riadenie je na pravej strane. No a teraz si zvykám na našu európsku klasiku," zasmial sa Košičan, ktorému Malajzia učarovala.
O futbalistov je v Malajzii postarané na úrovni. Aj preto hrá v tejto krajine množstvo legionárov z futbalovo vyspelých krajín. Kluby hráčov vedia doceniť, vytvoriť im profesionálne podmienky. "So mnou bola tri mesiace moja priateľka z Košíc. Na dlhšie tam byť nemohla, lebo len na štvrť roka dostala víza. Ale letenku tam i späť jej hradil klub. Ten mi zabezpečil aj 3-izbový byt. Bol to taký barak, no len jednu minútu chôdze vzdialený od mora. A hneď pri dome som mal aj bazén," opisoval podmienky, ktoré mu pripravili, a ktoré by chcel od zimy zažiť opäť.
