Ako hodnotíte dvojzápas 3. predkola Ligy majstrov s Legiou Varšava (0:0 doma, 0:1 vonku)?
„Nemáme sa začo hanbiť. Oba zápasy boli vyrovnané. Šancí sme mali viac ako súper a pri zraneniach, ktoré nás postihli, nám chýbalo málo, aby sme šli ďalej. Škoda, že sme nemali efektivitu ako s Ľubľanou. Naše mladé mužstvo môže byť na seba hrdé. Bola to výborná skúsenosť a mrzí nás, že sme nepostúpili. Čaká nás Európska liga a stále je o čo hrať.“
Aký je to pocit, keď sa pozriete na lavičku náhradníkov a nemáte tam adekvátnych hráčov, ktorých by ste mohli poslať na ihrisko?
„Musíme pracovať s tým, čo máme. Ako tréner by som bol najradšej, keby hráči na lavičke boli kvalitatívne na tom podobne, ako sú tí v základe. Títo futbalisti však nemajú skúsenosť ani so slovenskou ligou. Napriek tomu sme žili až do konca. Chýbalo nám futbalové šťastie a sme z toho smutní.“
Nechceli ste si ponechať hráčov ako Koolwijk, Van Kessel, Guba či Rundič aspoň v predkolách Ligy majstrov?
„Ako tréner som to veľmi chcel. Niektorým hráčom sa skončili zmluvy, na iných prišli ponuky, ktoré klub akceptoval. Pre trénera je ťažké, keď máte okamžite nahradiť futbalistov, ktorí odišli. V teoretickej rovine sa môžeme baviť, že ak by ostali, bolo by jednoduchšie postúpiť. Legia totiž bola priechodná. Musíme to brať ako realitu. Nie sme bohaté mužstvo, ktoré môže kupovať hráčov za veľké peniaze. Snažíme sa ich rozvíjať a keď príde adekvátna ponuka, klub hráča posunie za určitú finančnú hodnotu ďalej.“
S Trenčínom ste v posledných dvoch sezónach získali double. Patríte k ambicióznym trénerom, nenastal čas, aby ste sa posunuli ďalej aj vy?