Tomáš Urban: Polená pod nohy som sa musel naučiť preskakovať

KOŠICE. V septembri oslávi odchovanec košickej hádzanej Tomáš Urban okrúhle 30. narodeniny.

Na klubovej úrovni prežil po období v Tatrane Prešov ostatné štyri sezóny v Nemecku, dve z nich však boli výrazne poznačené zraneniami a dlhodobým núteným pauzovaním.

Najlepší hádzanár Slovenska za rok 2016 a dlhoročný reprezentant je momentálne opäť v plnom tréningovom nasadení, zatiaľ bez novej zmluvy.

Kuře, ako Tomáša Urbana volajú už od tínedžerských čias na základe českého filmu „Byl jednou jeden polda“, však nijako nepanikári.

V uplynulej sezóne 2018/2019 ste boli hráčom slávneho klubu, šesťnásobného majstra Nemecka TV Grosswallstadt, ktorý účinkoval v druhej najvyššej súťaži. V nasledujúcom ročníku už v tomto klube pôsobiť nebudete. Prečo?

„Moja sezóna sa predčasne skončila v apríli, keď som si zranil pravú ruku v kvalifikačnom zápase v drese reprezentácie Slovenska proti Taliansku. Pri obrannom zákroku som si odtrhol biceps.

Hlavným dôvodom, že v Grosswallstadte nepokračujem, je vypadnutie mužstva do 3. ligy, no a táto súťaž nie je pre mňa hádzanársky absolútne zaujímavá. Nič na tom nemení ani fakt, že klub bude chcieť hneď v nasledujúcej sezóne zabojovať o návrat naspäť do druhej ligy.

Mojím osobným cieľom je udržať sa hádzanársky na najvyššej úrovni aspoň do roku 2022, keď bude Slovensko spolu s Maďarskom usporiadateľom majstrovstiev Európy. Pre každého slovenského hádzanára bude účasť na tomto turnaji veľkou motiváciou. Pre mňa ako Košičana tým viac, že Slovensko odohrá zápasy základnej skupiny v košickej Steel aréne.

Vypadnutie Grosswallstadtu sme všetci v klube niesli ťažko, pre mňa to bolo ešte o to horšie, že od konca apríla som v ligovom finiši pre zranenie nemohol zasiahnuť do hry, mužstvu som nemohol pomôcť na ihrisku a ostal som len v nevďačnej úlohe diváka. Súťaž bola mimoriadne náročná, tímy boli veľmi vyrovnané a vzhľadom na zníženie počtu jej účastníkov z dvadsať na osemnásť vypadávalo až päť tímov.“

Ťažkých zranení sa nie a nie zbaviť, veď v sezóne 2017/2018 ste si ako hráč Frisch Auf Göppingen roztrhli achilovku a druhú časť tohto ročníka ste si už hádzanú nezahrali.

„Všetko zlé je na niečo dobré a tie polená, ktoré mi boli hádzané pod nohy, som sa musel naučiť preskakovať. Zvládol som už aj iné prekážky. Faktom však je, že ma zdravotné problémy počas drvivej časti hádzanárskej kariéry obchádzali, no v ostatných rokoch sa to na mňa, žiaľ, zosypalo. Malo to negatívny dopad na moju psychiku, ale aj po každom zranení som nemal inú možnosť, ako si vytýčiť cieľ, nájsť motiváciu a vidieť nejaké svetielko na konci tunela.

Mojím hlavným stimulom a oporou bola moja rodina – čiže manželka Lucka a synček Tomáško. Navyše, nie som ten typ, ktorý by sa vzdával. Verím, že opakované komplikované zranenia a aj zvládnutie týchto zdravotných problémov ma v niečom posilnili a posunuli. Zrejme to tak malo byť, asi som si tým mal prejsť.

Už sa nad tým nezamýšľam, už si tým nelámem hlavu. Sústredil som sa, aby som sa dal čo najskôr dokopy, aby som bol čo najskôr fit. Teraz sa teším na nasledujúcu sezónu, dám do toho všetko.”

V Eisenachu ste najmä po zostupe do II. Bundesligy hrávali pomerne často na poste spojky, kde vás využívali aj v uplynulej sezóne v Grosswallstadte. Predpokladáme, že v ďalšom klube by ste chceli primárne hrávať znova na krídle.

„Na pravom krídle som odohral najväčšiu časť mojej kariéry, takže by som bol rád, keby som pokračoval ďalej na tomto poste, ale musím povedať, že ani pozícia spojky mi neprekáža. Že som hrával v oboch spomenutých kluboch na spojke bola moja iniciatíva, som rád, že som si to vyskúšal. Veľa som sa naučil a utvrdil som sa, že mám na to hrávať na vysokej úrovni aj spojku. Takže v tomto ohľade som sa posunul hráčsky vpred, bola to pre mňa výzva, ktorú som zvládol.

Hrať na spojke bolo fyzicky náročnejšie ako na krídle, musel som zvládnuť a uniesť omnoho viac fyzického kontaktu s hráčmi súpera, viac súbojov jeden na jedného. Bolo to úplne iné ako hrať behavú hádzanú na krídle, kde je tých fyzických súbojov omnoho menej.

Opakujem, som rád, že som si to vyskúšal, veľa som sa naučil a sám budem zvedavý, akým smerom sa ďalej uberie moja kariéra. Nemyslím len z hľadiska klubu, v ktorom budem pôsobiť, ale aj z hľadiska postu – či to bude krídlo, alebo spojka.“

Reprezentácia Slovenska obsadila v 7. skupine kvalifikácie o postup na majstrovstvá Európy ME 2020 v konkurencii Maďarska, Ruska a Talianska šokujúco až posledné 4. miesto, keď v šiestich zápasoch nezískala ani bod. Čo na to hovoríte?