VIDEO: Ležal v kaluži krvi, mal zomrieť. Bývalý futbalista fascinuje životným príbehom

Hrával za Spartak Trnava či Inter Bratislava, bol blízko podpisu zmluvy s francúzskym gigantom Lille OSC. Zahral si v Pohári UEFA, mal výborne rozbehnutú kariéru.

Všetko však zmenil jediný nešťastný moment. Autonehoda.

TOMÁŠ MASARYK (41) ležal v kóme a bojoval o holý život. Zachrániť to najcennejšie mu pomohol šport.

Napriek tomu, že má trvalé následky, zostal veľký optimista. Úspechy žne ako paratenista, podnikateľ a otec rodiny.

Jeho snom je dostať sa na paralympijské hry do Paríža 2024.

Futbal hrával váš otec. Pre kopačky ste sa preto rozhodli aj vy?

Odmalička som bol hyperaktívny, inklinoval som ku všetkým športom. Bol som na pohybe doslova závislý. V Skalici som hral hokej a v Holíči futbal.

Nakoniec som si vybral futbal, s ktorým som vstával aj chodil spať. Môj detský sen sa napĺňal už v mladom veku.

Počas strednej školy som hrával za Spartak Trnava v prvej dorasteneckej lige.

Na čo z tých časov rád spomínate?

Ako 16-ročný som prechádzal zo starších žiakov do dorastu, hneď ma však vyskúšali v seniorskom tíme. Hrali sme v štvrtej lige, čo bola vtedy náročná súťaž.

V jednom z mojich prvých zápasov sme nastúpili proti rezerve Spartaka Trnava, hrali sme na hlavnom trnavskom štadióne.

Bol to pre mňa veľký zážitok, nič podobné som v živote nezažil. Vyhrali sme 1:0 a vďaka tomu som sa dostal do Trnavy. Chodil som tam na Gymnázium Jána Hollého.

Prepracovali ste sa aj do A tímu Spartaka?

Najvyššiu súťaž som si zahral až v Interi Bratislava, na pár minút som vybehol aj v zápase Pohára UEFA. Napríklad na pôde francúzskeho Nantes sme hrali pred 40-tisíc divákmi.

Po maturite bol mojou jasnou voľbou futbal, preto som išiel študovať trénerstvo. Toho času brali na FTVŠ v Bratislave z 500 prihlásených iba 50 študentov, ja som bol číslo 37.

Popri škole som hrával v Interi, o moju budúcnosť sa zaujímalo viacero manažérov.