Ťahanice ho nebavili, radšej znovu prekročil hranice

Sportnet|24. sep 2005 o 00:00

Budapešť K okruhu mladých hokejistov Popradu, ktorí sa vytratili pred začiatkom tohto súťažného ročníka ST extraligy, patrí i Ridvan Sadiki (na

snímke). Obranca, ktorý pred pár dňami oslávil 22. narodeniny, sa rozhodol nasledovať kroky tých bocov, korí sa začali orientovať na vystúpenia v Maďarsku. V tejto krajine nachádza azyl čoraz viac našich hráčov a hlavne špičkové dva kluby Dunaújváros a Székesfehérvár, ktoré fungujú na profesionálnej báze, sú lákadlom svojimi podmienkami, aké vytvárajú pre legionárov. No aj ostatné tímy, ktoré ašpirujú na popredné pozície, sa im chcú vyrovnať a prvenstvo v ambicióznosti druhého sledu patrí Ferencvárosu. Tím z hlavného mesta kontaktoval tohto hráča, keď zistil, že je voľný a bez angažmán. "Momentálne ešte nemám kontrakt vo vrecku, ale nič nebráni v ceste, aby som ho podpísal. Pravdepodobne na jeden rok," poznamenal tento východniar pred časom, keď sme ho zastihli v Budapešti.

Ridvan sa k tejto možnosti dostal viacmenej náhodne. Maďari ho pozvali do kempu na "vohľady". Absolvoval výcvikový tábor v Debrecíne, odkiaľ putoval s mužstvom na turnaj do Rumunska. "Nie som tu jediný hráč od nás, ale nebudem prezrádzať viac. Nie som splnomocnený hovoriť o ďalších Slovákoch," pripomenul. Prezradil iba toľko, že ďalšia potencionálna posila je tiež z východu našej krajiny. Okrem tejto dvojice v príprave je aj jeden švédsky hráč. Zaujímavá bola informácia týkajúca sa trénerského postu. "Koučom je domáci chlapík, ale tak to vyzerá, že ho asi vymenia, lebo nie je to žiadna sláva."

Ferencváros skončil v uplynulom ročníku v tesnom závese za lídrami pelotónu na tretej pozícii. Všetko ale nasvedčuje tomu, že sa chce dostať do absolútnej špičky a poškuľovať po útoku na majstrovský titul. "Je mi jasné, že bronzová priečka funkcionárov a vedenie klubu neuspokojuje. Preto sa rozhodli zásobiť súpisku posilami, aby bol herný prejav oveľa kvalitnejší," priznal odchovanec Popradu, ktorý vo farbách HK Tatravagónka ŠKP začal medzi seniormi účinkovať ešte ako junior. Potom odišiel nakrátko do Spišskej Novej Vsi, no na play off už bol naspäť. Po skončení juniorského veku zvládol zopár zápasov ako senior v popradskom celku a rozhodol sa skúsiť šťastie v zámorí. V Amerike mienil získať skúsenosti z iného hokejového štýlu. Vydržal tam necelý rok a znovu sa ocitol v materskom mužstve. "Skúšal som dostať sa do Ameriky naspäť, ale nakoniec som zmenil názor. Uvážil som, že lepšie budem, ak zostanem doma, ale tiež to nevypálilo podľa zámerov. Nezahral som si tak, ako som si predstavoval. Takže som bol sklamaný aj z toho, že v Poprade so mnou ďalej nerátali."

Sadiki zvládol v lete trojtýždňový výcvikový kemp spolu s ďalším podtatranským hokejistom Jurínyim. Po návrate sa dostal do Ostravy. Lenže tam mu povedali, že v košiari je už plno. "Prekvapilo ma to. Nuž som sa dostal ešte na skok do Havířova, kde som odohral jeden prípravný zápas. Nevyšlo to ani tam. Bolo to všetko akosi rýchle, v zhone. Oni mi síce naznačili, že zostávam, ale akonáhle som prišiel na druhý deň na tréning, už bola iná situácia. Nemal som chuť ťahať sa s nimi za prsty a znovu som si balil veci," pripomenul mladý hokejista, ktorý našiel východisko zo situácie v ďalšom prekročení hraníc. Pevne verí, že učinil dobre a konečne nájde oázu duševného pokoja a herného uplatnenia.

Dobrý chýr letí rýchle

Chýr o tom, že hokejisti si žijú v Maďarsku ako vo vatičke a ich príjmy sú neporovnateľne lepšie než je priemer na Slovensku, sa rýchle šíri. Aj preto sa po počiatočnom dešpekte viacerí našinci zamýšľajú nad tým pobrať sa tam, ak sa naskytne šanca. Možno sa im čudovať? Určite nie. Z východného Slovenska túto anabázu okúsilo už zopár hráčov, spod Tatier bol priekopníkom bývalý obranca Ondrejčík. Ten si výborne počína rad sezón v Székesfehérvári. Nasledoval ho Peter Misál, ktorý nedávno zamieril do Dunaújvárosu, keď pôvodne bol odhodlaný vyskúšať si poľský hokej. V Székesfehérvári podľa čerstvých informácií bude hrať tiež Miloš Palovčík. Zaujímavé je, že okľukou cez Čechy do maďarských arén zamieril aj Sadiki. Nie je vylúčené, že počet našich borcov v tejto súťaži bude o pár rokov neporovnateľne vyšší než momentálne. "Výhodou je i to, že je to blízko a vlastne to mám na skok domov," pripomenul nezanedbateľný fakt jeden z najčerstvejších hokejových "emigrantov".

Nachádzate sa tu:
Domov»Sportnet na východe»Ťahanice ho nebavili, radšej znovu prekročil hranice