SVIT. Pri svojom prvom štarte v letnej atletickej sezóne v polovici mája si v behu na 100 m prekážok utvorila nový osobný rekord časom 13,33 sek.
V Plzni v rámci českej extraligy ako hosťujúca pretekárka Vítkovíc si dobehla nielen po prvenstvo, ale i po limit na Letnú svetovú univerziádu Sviťanka Stanislava Lajčáková.
Bakalárka v odbore fyzioterapia z dosiahnutého času ubrala druhú júnovú nedeľu v Trnave ďalších 17 stotín a splnila ďalší limit - tentoraz na ME 2020.
Začiatok sezóny ako z partesu. Prišiel však míting PTS v Šamoríne a s ním i zranenie spojené s následnými obmedzeniami v tréningoch a výpadok v súťažení.
Druhý júlový týždeň si však predsa obliekla reprezentačný dres Slovenska a na Svetovej univerziáde (SU) v talianskom Neapole zakľakla do blokov v behu na 100 m prekážok. Po úspešnom rozbehu i semifinále sa ako ôsma kvalifikovala do finále. A v ňom obsadila časom 13,54 sek parádne siedme miesto.
Keby sa jej podarilo zopakovať časy, ktoré dosahovala pred zranením, mohla pomýšľať na umiestnenie o dve až tri priečky vyššie. I dosiahnuté siedme miesto je však jej životným výsledkom v kariére. V rámci slovenskej reprezentácie dosiahli viac iba šprintér Ján Volko a bežkyňa na 400 m prekážok Daniela Ledecká.
S odstupom pár dní sa ochotne podelila o svoje dojmy a pocity, a tiež i o plány do ďalšej časti sezóny.
Po úžasnom začiatku sezóny a skvelom osobnom rekorde ste sa po rozbehu v Šamoríne zranili, vynechali si aj štart v Minsku na Európskych hrách. Už ste zdravotne v poriadku?
„Pred troma týždňami som sa po rozbehu na PTS necítila stopercentne fit, a s vidinou nášho prvého sezónneho vrchu - SU v Neapole, sme sa s trénerom rozhodli, že na finále nenastúpim, hoci som sa doň kvalifikovala. O týždeň nato som mala štartovať na Európskych hrách v Minsku. So slovenskou výpravou som tam odcestovala a verila som, že môj zdravotný stav sa zlepší. S hlavou v smútku som však pre rovnaký dôvod musela odvolať oba štarty. S odstupom času si myslím, že rozhodnutia odvolať tieto štarty boli správne, pretože byť vo finále na Svetovej univerziáde je skvelý pocit.“
Ako hodnotíte svoje vystúpenie na SU?
„Po veľmi zvláštnom rozbehu, v ktorom som sa do tretej prekážky rozhodovala, či ďalej vôbec bežať, pretože sme počuli pípanie v blokoch, čo signalizuje uliaty štart - nik však nevedel, či to tak bolo alebo nie - som sa poriadne rozbehla a s trochou šťastia dostala do semifinále. Po semifinálovom behu za 13,46 sek som opäť cítila zranenú oblasť v okolí bedrového kĺbu. Na štart finále som však nastúpila. S trénerom sme sa rozhodli zariskovať. Do finálového behu som dala všetko a predviedla som výkon, na aký som v tej chvíli mala. Moje behy na SU vôbec neboli ideálne a cítim ešte veľké rezervy. Výkony na medailu vôbec neboli nedosiahnuteľné. Preto ma trošku mrzí, že po skvelo rozbehnutej sezóne nás takto pribrzdilo zranenie. Trénovať som síce mohla, ale nemohla som dva týždne behať prekážky. Preto beriem toto umiestnenie všetkými desiatimi a po všetkých okolnostiach, ktorými sme s trénerom Michalom Škvarkom prešli, sa z neho nesmierne tešíme. Siedme miesto je skvelé! Je predsa najlepšie, aké som v kariére dosiahla.“
Aké máte ďalšie plány?
„Najskôr sa musím dať zdravotne do poriadku, zranenú nohu treba dať dokopy. Keď sa potom trošku vybehám, verím, že ešte môžem zabojovať o miestenku na MS v Dohe. Teraz ma čaká pár dní oddychu a potom budeme pokračovať v tréningoch smerom k druhej polovici našej sezóny. Mojím najbližším štartom by mali byť majstrovstvá Slovenska v Dubnici nad Váhom posledný júlový víkend.“
