DRUŽSTEVNÁ PRI HORNÁDE. Radosť z videného a prežitého mala iba hosťujúca výprava, lebo každý bod z ihriska súpera poteší. A vojakov o to viac, že ho ubránili napriek vyše polhodinovému oslabeniu.
Smutní z nedeľňajšieho popoludnia zostali najmä diváci, ktorí nieže nemohli oslavovať víťazstvo svojich, ale nebolo im dopriate vidieť čo i len jediný gólik.
Smutný a nešťastný, krivajúc odchádzal do šatne i, v tomto zápase obranca, Jakub Ondira, ktorému po zásahu jedného z hráčov Dukly nevydržalo koleno.
Smutný musel byť i tréner domácich Gejza Farkaš. Toho hľadisko už odvolalo. Či tak bude konať i vedenie klubu, nevedno, no domáca strata štrnástich bodov je strašidelná.
Ťažko sa kormidelníkovi Košičanov budú vysvetľovať niektoré pre fanúšikov nepochopiteľné postupy. Aspoň taká nálada panovala v jeho konfrontácii s tribúnou. Ale podstatnými v deji duelu sú predsa hráči.
V čom vidia nezdary oni? Hádajte, koľkí by boli ochotní sa na túto tému baviť? Tým skôr, keď z hracej plochy schádzali so sklopenými hlavami?
Oslovili sme teda jedného z nich, s priamym pohľadom z výšky svojich 194 cm, Lukáša Horvátha.
„Doma sa nám hrá naozaj ťažšie ako na súperových ihriskách. Väčšina rivalov príde k nám tuho brániť a my ich obranné valy nedokážeme prevaliť. Vytvoríme si i šance, no nie a nie nám to tam padnúť,“ nevykrúcal sa Lukáš, keď sme ho oslovili schádzajúc z trávnika.
Najprv nás odbil. „Veď gól som nedal ani ja, tak ten záujem médií nie je na mieste,“ usmial sa s pocitom viny statný pilier domácej defenzívy.
A podobne nedokázal nájsť odpoveď nad jalovosťou hry Lokomotívy i v početnej prevahe. Napriek skutočnosti, že v tíme sú i dobrí a vysokí hlavičkári, či ostrostrelec z väčších vzdialeností, títo sa k poriadnemu zakončeniu ani nedostali.
„Hráme na veľa prihrávok, trpezlivo, no tá koncovka nám nevychádza. Dokonca sme súperovho brankára ani poriadne nevystrašili, hoci už v prvej časti bolo z čoho skórovať. Myslím, že by bolo namieste zmeniť i štýl hry, alebo ho v nej flexibilnejšie obmieňať. Takto vyzeráme dosť bezmocne,“ neodbočoval od naznačenej témy.
Teda má pocit, že by sa malo niečo zmeniť v tréningovom procese alebo dokonca aj v realizačnom tíme, keď sa už nevraživosť priaznivcov klubu voči nemu stupňuje?
„Nie, tak by som to nepovedal. Všetci trénujeme a chystáme sa na zápasy zodpovedne. To, že si diváci prajú hlavu trénera, to my neriešime. Oni to z tribúny vidia inak, než my na hracej ploche. Ale určite sa musíme s našimi nedostatkami pri dobýjaní súperovej brány pobiť. Je z čoho vyberať. Na každého soka môže platiť iný z nás, takže chce to iba trpezlivo pracovať a veriť si,“ uzavrel pátranie po neúspechu Lukáš Horváth.
