V Trnave po ňom hádzali zapaľovače i perá. Bývalý brankár DAC nosil dres Bayernu doma

S Dunajskou Stredou vyhral Slovenský a vzápätí i Československý pohár, s Hradcom Králové triumfoval v Českom pohári. Celkovo odchytal 315 ligových stretnutí, z toho väčšinu vo federálnej lige. Zažil pamätné zápasy v európskych pohároch.

Bývalý brankár STANISLAV VAHALA sa v súčasnosti venuje mládeži v tíme Bohemians Praha a v rozhovore pre Sportnet si rád zaspomínal na najvýznamnejšie momenty svojej hráčskej kariéry. 

Ako ste sa stali brankárom?

Začínal som v poli, no po dvoch-troch rokoch som to skúsil v bránke, lebo u nás doma vo Valašskom Meziříčí práve nemali brankára. Začínal som chytať vo veku 13-14 rokov. Začalo sa mi dariť a už som potom zostal v bránke.

Kedy ste si začali uvedomovať, že by ste sa mohli stať futbalistom?

Išiel som na učňovku do Ostravy a môj strýko robil v elektrárni, s pánom, ktorý pracoval aj v Baníku Ostrava. Vybavil mi skúšku, kde som uspel.

Musel som byť asi dobrý, lebo v osemnástich som začal byť aj tretí brankár áčka. Tým pádom už bolo rozhodnuté, ako sa môj život bude vyvíjať.

Bolo ťažké presadiť sa v mužskom futbale?

V poslednom roku dorastu som už absolvoval nejaké tréningy a sústredenia s mužmi. Potom som hneď odišiel na vojnu do RH Cheb. Bolo to v roku 1979, oni postúpili do ligy.

Na začiatku sa mi veľmi nedarilo, keď som prišiel, tak som mal rozštiepenú ruku nad zápästím. Po nejakých dňoch som si dal dole sadru, zle sa mi to zrástlo a potom to prasklo znovu. V novembri som dostal žltačku a pol roka som maródoval.

Keď som prekonal chorobu, ďalšie tri mesiace som nemohol nič robiť, tak som prakticky stratil rok. Vrátil som sa domov a keď som sa dal dokopy, odišiel som na hosťovanie do Poruby, do druhej ligy.

Po dvoch rokoch som sa vrátil do Chebu, doslúžiť ešte rok a pol. Nesnažil som sa tomu nejako vyhnúť, ani mi to nenapadlo.

Mali futbalisti na vojne nejaké privilégiá?