Skončiť na vrchole je krásne. Ale niečo zo seba ešte vyžmýkam, vraví Tóth

Ako ste strávili posledné dni v Riu?

„Vnímal som pozitívne, že sme ostali v Riu dlhšie, aj keď rodinka mi chýbala. V olympijskej dedine nikto neriešil, že som olympijský víťaz a bol to čas, keď som mal priestor sám na seba. Oddýchol som si fyzicky aj psychicky. Teraz ma čaká poriadny zhon.“

Chystáte špeciálne oslavy?

„Nie som príliš na oslavy. Bude mi celkom stačiť štvrtkové privítanie na námestí v Banskej Bystrici, kde si s mnohými ľuďmi podám ruku, pripijem a podebatujem. Na budúci týždeň bude aj rodinná oslava, ktorú spojíme s narodeninami našich dvoch dcérok. Možno ešte pozvem na súkromnú grilovačku kolegov z Dukly, ale bujaré oslavy nechystám.“

Ako ste sa vyrovnávali s veľkými očakávaniami, ktoré do vás slovenská verejnosť vkladala?

„Posledné štyri roky boli naozaj psychicky náročné, očakávania boli zakaždým vysoké. Pri striebre z majstrovstiev Európy v Zürichu 2014 to bolo od atletickej obce, pri zlate z majstrovstiev sveta v Pekingu 2015 od športovej a na olympiáde v Riu to boli už celospoločenské očakávania. Aj preto som rád, že na najbližšiu zimnú prípravu nepôjdem nikam na sústredenie. Budem doma čerpať psychické sily. Ak chceme, aby som štartoval aj o štyri roky v Tokiu, je to nutné.“

Najbližším vrcholom bude budúcoročný svetový šampionát v Londýne?

„Ak sa nebudem cítiť dobre, možno vynechám aj Londýn. Chcem tam však štartovať. Mám odtiaľ krásne spomienky z olympiády 2012 (skončil piaty – pozn. red.). Bude sa súťažiť na tom istom kruhu pred Buckinghamským palácom. Navyše budem obhajca zlata a nechcem pri tom chýbať.“

Táto sezóna je pre vás uzavretá?

„Určite. Chcel som si zasúťažiť na kratších vzdialenostiach, ale holenná šľacha po päťdesiatke v Riu nie je stopercentná. Po pretekoch bola dosť unavená. Teraz je to už lepšie, ale nemá význam to siliť.“

Ste majstrom sveta i olympijským víťazom. Budete teraz ťažšie hľadať motiváciu?

„Stále sa chcem zlepšovať, robiť ľuďom radosť a prinášať na Slovensko úspechy a medaily. Teraz mám menší útlm, že už by aj stačilo.