Skejter musí milovať bolesť. Tury pred olympiádou zmenil prístup, aby sa nezbláznil

PARÍŽ. Dôvodov na radosť bolo viac než dosť. Pondelok priniesol na OH 2024 v Paríži skvelé slovenské úspechy.

Okrem bronzovej medaily Mateja Beňuša zaujal aj RICHARD TURY, ktorý ako sa jediný Európan dostal do finále skejtbordingu a v ňom obsadil v disciplíne street výborné piate miesto.

Večer po súťaži aj on zavítal do Slovenského domu, kde si zaspieval spolu s Beňušom klasickú pieseň víťazov We Are The Champions a tešil sa na pivo. Predtým, ako vo veľkom rozbehol oslavy, ešte odpovedal aj na otázky Sportnetu. 

Účasť vo finále ste si zabezpečili svojím posledným trikom v kvalifikácii. Ako ste prežívali celý vývoj kvalifikácie?

Preteky nám pre zlé počasie presunuli zo soboty na pondelok a tak to bolo celkom napínavé. Už sme tu boli skoro týždeň a sústrediť sa na to je dosť únavné. Boli tam nervy.

Ak mám povedať pravdu, nečakal som, že tú kvalifikáciu tak zajazdím. Tlak na olympiáde je extrémny. Je to brutálne. No nejakou náhodou som sa tam skĺzol z posledného postupového miesta, ani som si to nestihol uvedomiť a o štyridsať minút začínalo finále.

Ako ste sa v ňom cítili?

Ani som si neuvedomoval, že idem ďalej. Zrazu bum, prvá jazda za mnou, čistá. Druhá vylepšená a potom triky… Na tom som makal posledné dva roky, a potvrdil som tu najlepšiu formu. Štandardne, napríklad na olympijských kvalifikáciách by tieto body stačili na top tri, no tu sa rozhodcovia trochu splašili. Som však mega rád a som hrdý na to, že som mohol reprezentovať Slovensko v skejtbordingu na olympijských hrách.

Hovorilo sa o vás, že ste tajný tromf a možný kandidát na medailu. Vnímali ste očakávania?

V rozhovoroch pred olympiádou som nechcel robiť veľké nádeje a extrémne, prehnané ciele. Povedal som si, že ak sa dostanem do finále, budem spokojný. To sa potvrdilo.

Dlho to vyzeralo nádejne aj na medailu, ale potom tam tie triky začali padať. Štvrtý-piaty som už bol viackrát, siahal som na pódium, ale nikdy sa to ešte nepodarilo prelomiť.