Zľakli sa strelci Bubáka v bránke? Líder dostal zatiaľ iba tri góly

GABČÍKOVO. Zdá sa, že futbal v Gabčíkove nabral znova správny smer. Po turbulentných časoch majú pri Vodnom diele mužstvo, na hru ktorého sa chodia fanúšikovia opäť radi pozerať.

Futbalisti ŠK 1923 Gabčíkovo vedú po deviatich odohraných kolách štvrtú ligu Juhovýchod ZsFZ bez jedinej prehry s náskokom troch bodov pred nebezpečnými Kozárovcami, no do očí doslova bije ďaleko najlepšie skóre 31:3.

Sú skoro unikátom

Len tri inkasované góly v deviatich stretnutiach sú skoro unikátom, no pikantériou je, že do nedeľňajšieho zápasu s Tovarníkmi (5:1) inkasovalo Gabčíkovo iba od futbalistov s prvoligovou minulosťou.

Prvý gól dostal 22-ročný brankár Jakub Bubák hneď v prvom kole v Tvrdošovciach od Arnolda Šimoneka, teda bývalého prvoligového hráča FC Nitra či českej Jihlavy, ktorý bol aj reprezentantom Slovenska do 21 rokov. Gabčíkovčania však u nováčika súťaže i tak s prehľadom zvíťazili 3:1.

Druhý gól inkasoval odchovanec Slovana Bratislava v službách ŠK 1923 v treťom kole doma s Patou od ďalšieho futbalistu s prvoligovou minulosťou Róberta Valentu (FC Nitra, DAC Dunajská Streda, ViOn Zlaté Moravce), aby len pár minút nato uratoval aspoň bod Tomáš Kéry gólom na konečných 1:1.

Keď sme sa pred nedeľným stretnutím deviateho kola s Tovarníkmi spýtali manažéra ŠK 1923 Gabčíkovo Zsolta Kovácsa či v tíme lídra súťaže vedia, kto im strelil v dovtedajšom priebehu súťaže spomínané dva góly, funkcionár bez zaváhania reagoval. „Samozrejme, že vieme, veď sú to futbalisti, ktorí hrávali prvú ligu. V domácom zápase s Patou nám ale vtedy v zostave chýbal stredný obranca a kapitán mužstva Ivan Minčič a ja si dovolím povedať, že keby na ihrisku bol, tak sa Róbert Valenta do tej šance nedostane. Inak, v tom zápase sme tesne pred prestávkou zahodili pokutový kop,“ obzrel sa k zápasu tretieho kola, ktorý sa hral pred návštevou bezmála 500 divákov funkcionár, ktorý zažil za 25 rokov pri futbale vzostupy aj pády gabčíkovského klubu.

S ohromným zápalom však dokáže hovoriť aj o súčasnom tíme, pričom viackrát zdôraznil najmä fakt, že ich mužstvo je jedno z najmladších v súťaži.

Túto štatistiku kazí jedine spomínaný 32-ročný Ivan Minčič. „Lenže Ivan je pilierom našej obrany, veď on hrával prvú ligu za Podbrezovú,“ s hrdosťou odhaľuje minulosť ostrieľaného futbalistu, ktorý začínal v MFK Snina.

Gabčíkovo vedie štvrtú ligu bez jedinej prehry a naozaj to vyzerá na boj o najvrchnejšie priečky. „Za tie roky pri futbale som sa naučil o takýchto témach nahlas nehovoriť, ale o to viac pracovať pre klub. Okrem domácej remízy s kvalitnou Patou sme stratili dva body už iba v Hurbanove, kde naši mladí hráči pozahadzovali veľa šancí a dostali brankára Juhása do zostavy kola.“ Manažérovi neunikla ani narastajúca úroveň futbalu v Hurbanove. „Tam sa zrejme začína prejavovať spolupráca s druholigovým Komárnom.

Osobne budem vždy tvrdiť, že napríklad v našom regióne musí byť jednoznačne na prvom mieste DAC Dunajská Streda a potom druholigový Šamorín.

A z toho môže ťažiť napríklad aj náš klub. My si totiž nevieme spoluprácu s mládežníckou Akadémiou DAC i Šamorínom vynachváliť, veď gro nášho mladého kádra ňou prešlo, pričom väčšina našich hráčov pochádza priamo zo Žitného ostrova.

Pri Vodnom diele padli aj štvrté Tovarníky

Tréner lídra štvrtej ligy ŠK 1923 Gabčíkovo Patrik Johancsik si živo spomína na zápas prvého kola Tvrdošovce – Gabčíkovo (1:3) a aj prvý inkasovaný gól svojho tímu.

„Arnold Šimonek vystihol našu prihrávku a po samostatnom úniku skóroval. Musím povedať, že hral naozaj dobre,“ pochválil bývalého protihráča v lige, zároveň však aj kolegu zo slovenskej 21-tky bývalý futbalista Petržalky, DAC či Banskej Bystrice. „Ja som bol v dvadsaťjednotke iba na jednom zraze, no ako protihráča z ligy si pamätám aj Róberta Valentu, ktorý nám v drese Paty strelil druhý gól tejto sezóny pri domácej remíze 1:1,“ hovorí mladý tréner, ktorý má vlastnú víziu futbalu.

Tak v čom tkvie tajomstvo čiastkového úspechu jeho tímu?

„Určite nebudem vyzdvihovať jednotlivcov. To, že nedostávame veľa gólov je zásluha tvrdej práce celého mužstva, ktoré sa po strate lopty musí rýchlo dostať naspäť „pod loptu“ a okamžite vyvinúť maximálny tlak na súpera.

Napríklad v úvode sezóny chýbalo našim mladým hráčom pri zakončení viac kľudu a rozvahy, čo sa snažíme neustále vylepšovať.“

A vyzerá to tak, že lídrovi súťaže sa to aj darí, veď v nedeľnom zápase zvládol ďalšiu domácu prekážku, ktorou boli štvrté Tovarníky. Keď však bolo dvadsať minút pred koncom po exportnom góle tretieho najlepšieho strelca súťaže Kevina Zsigmonda do vinkla už 4:0 prišiel tretí jesenný gól do gabčíkovskej siete. A aj v ňom mal prsty bývalý prvoligový futbalista Adrián Candrák (ViOn Zlaté Moravce), ktorý si skúsene vypýtal štandardku v rohu ihriska a po nej hostia znížili na 4:1.

„Neviem, či tam po góle na 4:0 nedošlo ku krátkodobej strate koncentrácie, no lopta sa po centri približne od rohovej zástavky poodrážala na päťke a dostali sme gól,“ hovorí Johancsik. Jeho hráči ešte stihli upraviť na konečných 5:1 a v tabuľke si upevnili prvé miesto s impozantným skóre 31:3 a trojbodovým náskokom pred Kozárovcami.

Ich vzájomný zápas je na programe v dvanástom kole a v šlágri kola bude líder čeliť druhému v poradí na jeho pôde. V Tekove to bude zaiste sviatok futbalu, kedy ale môže naraziť kosa na kameň. A pozor, Lokomotívu strelecky ťahá najlepší kanonier súťaže Daniel Drienovský, ktorý sa dvakrát núkať určite nenechá ani proti lídrovi, hoci ten má v bránke Bubáka. Drienovský má už dostatok skúseností nato, aby sa ho zľakol.

„Štatistiky sú jedna vec, no naši hráči vedia, že sa musia sústreďovať iba na svoj výkon na ihrisku. My sme totiž stále iba na začiatku cesty a v prvom rade musíme zostať pokorní,“ zakončil stratég Johancsik.

Zdá sa, že pokora nechýba ani gólmanovi Jakubovi Bubákovi. „V počte inkasovaných gólov sme dosiahli v zápasoch šesťkrát nulu, no v prvom rade je to zásluha hry celého mužstva. Mne uľahčuje prácu najmä obrana a hoci sa mi na našu hru pozerá zozadu častokrát dobre, mojou úlohou je zostať za každej situácie maximálne koncentrovaný a pripravený zasiahnuť,“ má v myšlienkach jasno Bubák, ktorého učil brankárskemu remeslu v Slovane Bratislava nielen Stanislav Fišan, ale aj Alexander Vencel st.

„Pri prvých dvoch inkasovaných góloch sezóny som veľké šance zasiahnuť nemal, pretože Arnold Šimonek išiel na mňa v Tvrdošovciach sám a aj doma s Patou to bola nakoniec situácia jeden na jedného, keď sa predtým lopta poodrážala až k Róbertovi Valentovi, ktorý ju umiestnil presne.

V našom kolektíve sa poznáme všetci už niekoľko rokov a rozumieme si, na ihrisku necháme celé srdce a verím, že sa bude mužstvu dariť aj v ďalších kolách.

Rozvahu do našich radov vnáša najmä skúsený stopér Ivan Minčič, ktorého som poznal už zo šamorínskeho béčka a som rád, že môžem byť s takým futbalistom v jednom tíme. Práve on je jedným z tých, ktorí svojmu brankárovi úlohy uľahčujú,“ zakončil rozhľadený mladý brankár.