Presne osemnásť sezón hrala druhú československú ligu, v rokoch 1993 až 2000 pôsobila v najvyššej slovenskej súťaži.
Prievidza patrila medzi bašty slovenského futbalu, pamätné sú jej výhry nad Trnavou a Slovanom Bratislava, a tak je jej aktuálna účasť v štvrtej lige sklamaním.
Zašlú slávu prievidzského futbalu sa pokúsi prinavrátiť slovenský reprezentant a odchovanec Baníka Dávid Hancko, ktorý sa stal stopercentným majiteľom klubu.
Konateľom je jeho otec Ján a pozíciu športového riaditeľa prebral bývalý majster Slovenska a odchovanec klubu ŠTEFAN PEKÁR (36).
Od začiatku februára je vaše meno spájané s Baníkom Prievidza, kde ste sa stali športovým riaditeľom klubu. Ako sa táto ponuka rodila?
Oslovili ma páni Ján Hancko a Jozef Barborka na čele s Dávidom Hanckom. Na základe zmien v klube som mal chuť byť jeho súčasťou, preto som ich ponuku prijal.
Oslovilo ma, že do Prievidze prichádza nový impulz, na čele s Dávidom má klub veľký potenciál. Prievidzu mám ako bývalý hráč v srdci, preto som do toho chcel ísť hneď od začiatku.
Boli ste prvý adept na pozíciu športového riaditeľa?
Spomínaní páni sedeli s viacerými ľuďmi a potešilo ma, že voľba nakoniec padla na mňa. Som rád, že sme sa dohodli a pracujeme na lepších časoch prievidzského futbalu.
Stále pôsobíte ako aktívny hráč piatoligového klubu FK Junior Kanianka. To pre nové vedenie nie je prekážkou?
Aktuálne mám toho dosť, ale pokiaľ som zdravý, chcem ešte hrať. Vážim si, že mi vyšiel v ústrety pán majiteľ Kanianky Richard Marko, u ktorého som aj zamestnaný. Prispôsobili sme môj program tak, aby som mohol hrať, pracovať a venovať sa Prievidzi.
Zatiaľ som v Baníku popri zamestnaní, keďže stále sme amatérsky klub zo štvrtej ligy. Uvidíme však, čo bude v budúcnosti.
Aktuálne som časovo vyťažený, no rodina ma podporuje, za čo som jej vďačný.
Kanianka bola v minulosti rezervou Prievidze. Dá sa takáto spolupráca očakávať v budúcnosti?
Spolupráca s Kaniankou bola, je a určite bude pokračovať. Je dobre, že Baník má klub, v ktorom sa môžu realizovať mladí hráči, ktorí sa neuplatnia v Prievidzi. Vďaka Kanianke sa môžu rozvíjať a majú zápasovú minutáž.
Jednotkou v regióne hornej Nitry je OFK Baník Lehota pod Vtáčnikom, ktorá bojuje o triumf v tretej lige Západ. V médiách sa písalo o možnej spolupráci Prievidze s Lehotou, no funkcionári OFK to odmietajú. Je niečo podobné reálne?
Je zbytočné to rozoberať, pretože na túto tému sme sa nikdy nebavili. A osobne si to neviem predstaviť.
Z tohto miesta však treba pochváliť Lehotu, že systematickou prácou dosiahla to, čo dosiahla. Na čele tretej ligy je zaslúžene vďaka obetavým ľuďom ako pán Jozef Bobok a ďalší.
Klobúk dole pred Lehotou, ale sme konkurenti a budeme robiť všetko preto, aby sme najlepším klubom v regióne boli my.
Aktuálne ste na treťom mieste štvrtej ligy, čo je po jesennej časti posun nahor. K zlepšeným výsledkom vám pomohli aj noví hráči ako Wesley Souza, Krzysztof Mašlanka a Giorgi Bukhaidze. Ich príchody už bola vaša záležitosť?
Do klubu som prišiel začiatkom februára a hneď bolo mojou úlohou a prioritou skvalitniť káder. Zimné prestupové obdobie je na Slovensku špecifické, pretože na príchod nového hráča potrebujete súhlas klubu. Zohnať kvalitného hráča je preto v zime veľmi obtiažne.
Jedinou alternatívou sú legionári a nám sa podarilo získať túto trojicu.
Wesley Souza a Krzysztof Mašlanka sú posilami a pre tím sú prínos. Čo sa týka Giorgi Bukhaidzeho, bolo to náročné, pretože prišiel v čase, keď sme ho už nemali priestor otestovať. Aktuálne mu dávame čas na aklimatizáciu a uvidíme, čo bude ďalej.
Máte vyhliadnutých aj ďalších hráčov? Dajú sa v lete očakávať výrazné zmeny v kádri?
Niečo máme rozbehnuté, ale teraz by som to nerád konkretizoval. Uvidíme, čo sa podarí, v lete budeme mať dostatok času a priestor na to, aby sme káder opäť skvalitnili.
Určite k nejakým zmenám dôjde, k futbalu zmeny patria, ale nebude to nič extrémne. Aktuálny tím má potenciál, potrebujeme ho len rozvinúť a zlepšiť.
Každý polrok budeme pracovať na tom, aby sa tím skvalitnil. Prioritou však pre nás je, aby dostali priestor hráči z regiónu.
Na poslednom zápse s Imeľom bol prítomný aj Juraj Kucka. Tréner Slovana Bratislava Vladimír Weiss naznačil, že v kádri najslávnejšieho slovenského klubu končí. Je možně, že oblečie dres Prievidze? Klubu, v ktorom vyrastal.
Verím, že v budúcnosti sa tu ukáže. Jurajovi však v prvom rade prajem, aby sa dal zdravotne dokopy a doliečil si problémové koleno. A potom všetci veríme, že ho uvidíme na našom štadióne. Je rodák z Prievidze, takže prečo nie.
Veľa sa hovorí aj o brankárovi Igorovi Šemrincovi, ktorý aktuálne pôsobí v druholigovom Pohroní.
Igor je odchovanec prievidzského futbalu, takže verím, že sa tu takisto raz ukáže. Aktuálne pôsobí v profesionálnom klube, vzdeláva sa a robí si trénerské licencie. Veríme však, že čoskoro sa vráti domov.
Okrem Igora dúfame aj v návrat ďalších odchovancov. V prvých ligách máme viacero hráčov, ktorí by boli pre klub prínos. Za všetkých spomeniem samotného Dávida, ktorý sa na sklonku kariéry určite rád ukáže v drese Prievidze.
Trénerom A tímu je bývalý najlepší strelec s MŠK Žilina Filip Hlohovský, ktorého do klubu dotiahol ešte bývalý prezident Robert Šuník. Ostane Hlohovský pri kormidle A tímu aj naďalej, alebo sa po príchode nového vedenia dá očakávať zmena na trénerskom poste?
Filip je môj priateľ a má našu stopercentnú dôveru. V klube odvádza dobrú prácu, preto nevidím dôvod na zmenu.
Do Prievidze prišiel v ťažkých časoch a treba si vážiť, že sa vrátil a prišiel pomôcť.
Filip je bývalý skvelý ligový hráč, ktorý chcel pomôcť a pomáha prievidzskému futbalu. Verím, že naša spolupráca bude dlhodobá, a že spolu posunieme klub oveľa vyššie.
Áčko stále živí šancu na postup, na Gabčíkovo stráca šesť bodov, no má o zápas k dobru. Veríte, že sa mu podarí postúpiť?
Stále v to dúfam, inak by som do Prievidze nešiel. Čaká nás však ešte veľa práce a ťažkých stretnutí. Je to klišé, ale ideme od zápasu k zápasu a veríme v správnu športovú formu na konci súťaže.
Veľa nám napovie už najbližší zápas na pôde Gabčíkova. V súťaži je aktuálne štyri, päť mužstiev, ktoré môžu skončiť najvyššie. Ja verím, že to budeme práve my.
Ak by ste vyhrali, postúpili by ste do tretej ligy. Mesto so 44-tisíc obyvateľmi by však malo hrať minimálne druhú ligu. Súhlasíte?
Je to pravda. Potenciál na to máme, ale musí do seba zapadnúť ďalších x vecí.
Chceme si v meste vytvoriť nové, lepšie vzťahy a potom bude všetko fungovať. Verím, že sa čoskoro nájdu partneri, ktorí budú pribúdať a budú vidieť, že futbal robíme poctivo.
Naším cieľom je pritiahnuť divákov na tribúny, uvedomujeme si, že Prievidza je hladná po futbale. Nič však nejde lúsknutím prsta, potrebujeme teraz poctivo, dennodenne pracovať na dlhodobých cieľoch a výsledok sa dostaví.
V roku 1998 zdolala Prievidza pred 8 532 divákmi Spartak Trnava 3:0. Je niečo podobné reálne aj v budúcnosti?
Sú to krásne spomienky. I keď musím povedať, že veľa si z toho zápasu nepamätám, pretože som bol malý chlapec. Viem len, že som sedel otcovi na pleciach a bola to obrovská eufória.
Keď si človek pozrie staré fotografie, ako tie tribúny boli plné, je to pre nás veľká motivácia. Dosiahnuť niečo podobné.
Ako som však hovoril, potrebujeme, aby do seba zapadlo viacero vecí. Pretože to nie je len o Dávidovi, ale aj partneroch, ktorí musia pribúdať. Verím, že ich naša víza osloví a pomôžu nám vrátiť prievidzský futbal na méty z minulosti.
Nové vedenie absolvovalo nedávno sedenie u pani primátorky Prievidze Kataríny Macháčkovej. Čo bolo predmetom stretnutia?
Je skvelé, že sme sa stretli, osobne som mal zo stretnutia veľmi dobrý pocit. Našou prioritou je, aby sa naše vzťahy smerom k mestu zlepšili. Pani primátorka je tomu naklonená, preto veríme, že to tak aj bude.
Bavili sme sa, že to nie je jednoduché, pretože v meste sú aj iné športy ako futbal. Pani primátorka však sľúbila, že nám bude nápomocná, aby sme dosiahli naše ciele.
Mesto ako Prievidza stále nemá umelú trávu, čo je v dnešnej dobe rarita.
Je to dlhodobá téma, o ktorej sme sa takisto bavili. Pani primátorka si uvedomuje, že ju potrebujeme, aby sme mohli zlepšovať tréningový proces dospelých, ale hlavne detí.
Je jasné, že tu umelka nebude za mesiac, dva, ale veci sa pohli. Verím, že čoskoro bude umelá tráva aj v Prievidzi. Dúfam, že to v najbližších rokoch dotiahneme do zdarného konca.
