Na Slovensku vládol druhý rok pevnou rukou autokratický premiér Vladimír Mečiar a v schopnosti ovládať masy mu v mladej republike konkuroval azda už len jeden fenomén - hokej.

Pred 30 rokmi sa Slováci premiérovo predstavili medzi hokejovou elitou. Turnaj, ktorý sa konal u susedov v Rakúsku, sprevádzali veľké očakávania a záujem fanúšikov.

Na cestu do Viedne ich vyrazili tisícky - vlakom, na škodovkách, či so zájazdami na palubách autobusov značky Karosa. Zrodila sa hokejová turistika. 

Hokejisti vo vládnom hoteli

Po rozdelení spoločného štátu s Čechmi v roku 1993 skončila formujúca sa slovenská hokejová reprezentácia takmer v suteréne medzinárodného hokeja. Nástupníctvo po bývalom Československu prebrali v hokeji Česi. 

Slováci začínali v C-kategórii majstrovstiev sveta a prvý rok dokonca pauzovali. Vďaka úspešnej diplomacii však dostali šancu zabojovať o účasť na zimných olympijských hrách 1994 v Lillehammeri, ktorú využili.

Mužstvo vedené trénerom Júliusom Šuplerom s kapitánom Petrom Šťastným a strelecky disponovaným mladíkom Miroslavom Šatanom na olympiáde prekvapilo svet.

Vyhralo bez prehry svoju skupinu, v ktorej zdolali aj Kanadu a remizovalo so Švédskom a USA, ale v dramatickom štvrťfinále prehralo gólom v predĺžení s Ruskom. 

VIDEO: Zápas Slovensko - Kanada (3:3) na MS 1996

Lillehammer vyvolal v krajine hokejovú eufóriu. Na pozitívnej vlne sa reprezentácia vyšplhala do svetovej špičky.

Zopár týždňov po olympiáde vyhrala turnaj C-kategórie MS v Poprade a Spišskej Novej Vsi a o rok neskôr v Bratislave aj "béčko", kde bolo jej najsilnejším súperom Lotyšsko.

Tréner Šupler mohol chystať svoju partiu na ďalšiu konfrontáciu s najlepšími hokejovými krajinami - prvú v rámci majstrovstiev sveta.  

Záverečnú prípravu pred šampionátom absolvovala reprezentácia v Bratislave. O spoločenskom postavení hokeja svedčí aj to, že mužstvo našlo prechodný domov vo vládnom hoteli Bôrik.

Prevahu vo výbere trénerov Júliusa Šuplera a Jána Selveka mali hráči zo slovenskej extraligy, no vystužilo ho aj päť útočníkov zo zámoria: Zdeno Cíger a Miroslav Šatan z Edmonton Oilers, Žigmund Pálffy z New York Islanders, Pavol Demitra z Ottawa Senators a Róbert Petrovický z Dallas Stars. 

Demitra, ktorého čakala reprezentačná premiéra, sa pred odchodom tímu na turnaj zúčastnil aj na autogramiáde v bratislavskom obchodnom dome K-mart na Kamennom námestí.

Moderátorku akcie presvedčil, že z Kanady pricestoval loďou. "To by mi trvalo možno dva roky," žartoval neskôr. 

Nečakaná prehra s Rakúskom

Vo Viedni hralo dvanásť tímov rozdelených do dvoch skupín po šesť. Prví štyria z každej postupovali do štvrťfinále. Na prvý zápas v elitnej kategórii nastúpilo Slovensko proti Kanade.

Premiérový gól strelil obranca Ľubomír Sekeráš. Slováci viedli už 2:0, no súper otočil. V závere zachránil remízu 3:3 strelou medzi betóny brankára Martina Brodeura Jozef Daňo. Aj bod zo súboja proti favoritovi sa však cenil.

Oslavovali ho aj slovenskí fanúšikovia v hľadisku viedenskej Stadthalle, ktorí tvorili väčšinu zo 6500 divákov. 

„Remizovať s Kanadou hrajúcou v takomto zložené je takmer neuveriteľné,“ rozplýval sa po zápase Demitra. „Keď som odchádzal na Slovensko, spoluhráč Steve Duchesne povedal, že prehráme 1:8,“ dodal. 

Na druhý deň držali Slováci krok aj s ďalším favoritom - Ruskom, ale iba dve tretiny. V tretej už Rusi dominovali a vyhrali 6:2.

Po dvoch dňoch voľna čakal na slovenský tím najprijateľnejší súper, domáci Rakúšania. Lenže Šuplerovi zverenci podali matný výkon a prekvapujúco prehrali 1:2.

To ťažko niesol zrejme jeden z fanúšikov, ktorý po zápase zatelefonoval do Parkhotela, kde bola slovenská výprava ubytovaná a oznámil, že hokejisti budú večerať doma v Bratislave. Personál prestal večeru chystať a mužstvo potom na ňu muselo chvíľu čakať.

Nádej na postup by zvýšil úspech proti Američanom. Za stavu 1:2 fínsky rozhodca Marko Lepaus neuznal vyrovnávajúci gól Vlastimila Plavuchu tvrdiac, že ho dosiahol nohou. Mýlil sa.

„Snažili sme sa ho presvedčiť, aby svoje rozhodnutie konzultoval s videorozhodcom. Bohužiaľ, na tomto šampionáte to nie je ako v NHL, kde to musí urobiť na požiadanie kapitána mužstva. Na šampionáte rozhoduje iba na základe svojho úsudku a on bol presvedčený, že sme gól dosiahli nohou,“ vysvetľoval po zápase Miroslav Šatan.

Slováci prehrávali už 1:4. V poslednom dejstve mohutne finišovali, znížili na rozdiel gólu, ale opäť nebodovali. 

Nováčik elitnej kategórie sa ocitol nad priepasťou zostupu. V poslednom zápase skupiny však Slováci zabrali a zdolali Nemcov 4:1. Šampionát sa pre nich skončil. Netýkalo sa ich štvrťfinále, ani zápasy o záchranu. Obsadili 10. miesto.

Petrovický ušiel a musel sa vrátiť

Zvláštny príbeh prežil v tom čase 22-ročný Róbert Petrovický. Na šampionát pricestoval napriek nesúhlasu generálneho manažéra Dallas Stars Boba Gaineyho.

Dallas ho počas sezóny získal z Hartfordu, ale dal mu šancu len v piatich zápasoch a potom ho poslal na farmu do Kalamazoo.

Keď Stars vypadli v play-off NHL, slovenský mladík sa zbalil a odišiel do Európy. Vedel, že riskuje.

„Tu nie je vo zvyku priečiť sa rozhodnutiu generálneho manažéra som si vedomý toho, že zámorských očiach som si riadne pohnojil meno. Ušiel som. Keby som mal 26 rokov, kašlem na to, ale ja nemám chuť sa donekonečna ponevierať po farmách. Aj môj agent Winter mi tvrdil, že vraj ak zahrám dobre vo Viedni, na všetko sa zabudne,“ vravel po príchode do Viedne. Ale nezabudlo...

Bob Gainey sa nahneval, oháňal sa Petrovického zmluvou a tlačil na IIHF. Dokonca pricestoval do Viedne.

Petrovický odohral na turnaji dva zápasy (proti Kanade a Rusku), počas tretieho už iba sedel na tribúne. Slováci museli ustúpiť, aj vedenie IIHF odporučilo hráčovi, aby sa vrátil do Ameriky.  

„Veľmi som chcel do Viedne ísť. Črtalo sa nám tam výborné mužstvo. Šiel som hlavou proti múru. Keď ma vymenili do Dallasu, nedostal som tam šancu, končila sa mi tam zmluva a Stars nepostúpili do play off.

Srdce ma vždy ťahalo do reprezentácie, ale bolo to proti pravidlám, ktoré vtedy platili. Bolo ťažké pre mňa odísť z Viedne, aj potom po návrate sa postaviť pred mužstvo do stredu, kde som povedal, ako som to cítil. Ospravedlnil som sa,“ opisoval Petrovický pred rokmi pre Sportnet. 

Šupler skončil, prišiel Golonka

Július Šupler bol prvý tréner slovenskej hokejovej reprezentácie. Doviedol ju do štvrťfinále olympijského turnaja, aj do elitnej kategórie MS. Po šampionáte vo Viedni sa mu končila zmluva, ale mal opciu na jej predĺženie.

„Doteraz bola moja najsmutnejšia skúsenosť v reprezentácii prehra 2:3 v predĺžení s Ruskom na zimnej olympiáde, no výsledok 1:2 s Rakúskom ju tromfol,“ vravel novinárom.

Po prehre s Rakúskom sa vynorili rôzne dohady a fámy o tom, že niektorí hráči počas dvoch dní voľna pred súbojom porušili životosprávu. 

Šupler na ne reagoval krátko po majstrovstvách sveta v rozhovore s čitateľmi denníka Šport takto: „Nebudem teraz hovoriť o tom, že si neraz v noci vyšli do baru aj mnohí hráči Kanady a USA, ktorí napokon získali na šampionáte medaily. To by bolo lacné.

Áno, niektorí hráči si, ako hovoria Česi, “povyrazili“. Bolo to však 48 hodín pred zápasom s Rakúšanmi! A vonkoncom si nemyslím, že to nejakým výrazným spôsobom poznačilo výkon nášho tímu. Tento problém sa totiž týkal len troch hráčov a nie celého mužstva a tak nemohol ovplyvniť výsledok a hru natoľko, ako si niekto myslí.“

Šupler ako tréner reprezentácie po Viedni skončil. Jeho nástupcom pôvodne mal stať Peter Šťastný, no vedenie hokejového zväzu sa napokon dohodlo s Jozefom Golonkom.

Už o niekoľko mesiacov čakal Slovákov druhý veľký vrchol roka - Svetový pohár v Severnej Amerike.