Už niekoľko rokov je na dôchodku, no neváha si nasadiť rukavice a hádzať sa o zem.
Brankár MICHAL ŠUTKA nastúpil na súťažný zápas ôsmej ligy TJ AC NOVAN Nová Ves nad Žitavou - TJ - FO Martin nad Žitavou a dopomohol hosťom k výhre 6:2.
O dva týždne máte 69 rokov, no nastúpili ste na súťažný zápas. Ako sa vám chytalo?
Ó, nastúpil som len na 15 minút, keď už bolo rozhodnuté. Ja hrávam aj hokej, takže futbal mi problém nerobí.
Škoda gólu, ktorý som dostal, ale mal som tam aj dobrý zákrok. Takže som celkom spokojný. Nabudúce to bude ale lepšie.
Nejako tam je rušno. Kde sme vás zastihli?
Som na pumpe, tankujem benzín do kosačky. Mám veľkú záhradu, lúku, takže sa musím starať. Som na dôchodku a takto sa udržujem v kondícii.
Ja mám stále čo robiť. Máme veľké sadenisko, takže budem orať krumple.
To vás po včerajšom zápase nič nebolí?
Vôbec. Neviem, ako to robím, pretože životosprávu nemám najlepšiu. Ale nič ma nebolí, ani po hokeji.
Pred zápasom sa natriem konskou masťou a lietam hore, dole. Mám asi dobrý koreň.
Ako to myslíte s tou životosprávou?
Pestujem zeleninu, ale okrem zemiaku a štiplavých papričiek nezjem nič. Radšej si dám pivko a občas aj štamperlík slivovice. Ale samozrejme s mierou.
Čo na to vravia doma, že vo veku 68 rokov stále chytáte?
Každý piatok idem na tréning, pretože druhý brankár má veľa povinností. Tak, aby si mali chlapci na koho zastrieľať.
Žena ma v tom podporuje, i keď by bola radšej, keby som bol viac doma. Pretože ja ešte hrávam aj stolný tenis a chodím na ryby. Nechce ma preto veľmi púšťať. Ale čo iné jej zostáva.
Na hubách ste neboli?
Chodím aj na tie, ale teraz je sucho. Musíme počkať.
V kabíne sedíte s hráčmi, ktorí nemajú ani 20 rokov. Ako s nimi vychádzate?
Niektorí ani nevedia, ako sa volám. Všetci ma preto volajú starký.
Vykať mi však majú zakázané. Sme jedna partia, takže si budeme tykať. Keď mi v dedine alebo niekde inde vykajú, OK. Ale na ihrisku ani v kabíne nie.
Som rád, keď môžem prísť medzi mladých chlapcov a zahrať si s nimi. Nie, že by som sa chcel ukazovať, že som najstarší. Proste futbal ma stále baví, preto ho chcem hrať.
Hrávali ste aj za iné kluby ako Martin nad Žitavou?
Pochodil som toho viac. Ako 15-ročný som začínal v Hosťovciach a potom som desať rokov chytal za Martin nad Žitavou.
Dvadsať rokov som potom bol v Obyciach, krátko v Topoľčiankac, Machulinciach a teraz som prišiel dožiť do Martina.
Chytáte v drese s číslom 60. Prečo?
Dostal som ho na šesťdesiatku, už ho mám deväť rokov. Za dva týždne oslavujem 69.
Vraj pre vás chystajú aj dres s číslom 70. Potom rukavice zavesíte na klinec?
To najskôr musíme dožiť. A potom sa uvidí...
Aký je váš recept na futbalovú dlhovekosť?
Mám šťastie, že sa mi vyhýbajú zranenia. Raz som mal zlomený nos, keď som sa hodil hráčovi pod nohy. Ale to je všetko. Napravili mi ho a išiel som ďalej.
A čo váš najväčší úspech? Alebo najväčší futbalový zážitok?
Za Obyce sme porazili doma FC ViOn Zlaté Moravce, ktorý vtedy začínal. Doma sme vyhrali 1:0, na ten zápas nikdy nezabudnem.
Vďačný som však za celú kariéru a všetky kluby, v ktorých som pôsobil. Škoda, že sa v niektorých už futbal nehrá.
Aký je podľa vás hlavný dôvod?
My sme kedysi nemali mobily, počítače, celý deň sme boli na ihrisku. Dnes majú mladí iné záujmy.
V Martine máme teraz štyroch domácich a ostatní sú cudzí. Inak by sa to nedalo dokopy.
Hlavné však je, že sme dobrý kolektív. Aj preto ma futbal baví a chodím sa ešte pohádzať.
Aké je vaše futbalové prianie?
Už len, aby som bol zdravý. A mohol som chytať čo najdlhšie.
