Gejza Šimanský, prezývaný pre svoj herný prejav "Šidlo" ďalšie prezývky "Šimi" alebo "Ščamba"), nie je od roku 2007 medzi nami. Paradoxne však posledným míľnikom v jeho futbalovom živote bol po jeho smrti, a to vstup do slovenského Klubu ligových kanonierov (KLK) v roku 2013, kam ho, vtedy ešte nadšenci dnešného občianskeho združenia a pridruženého člena SFZ – Peter Divéky, Gregor Mareš a Peter Bzdúch, zaregistrovali s nasledujúcou štatistikou: 106 prvoligových gólov strelených v dresoch mužstiev ŠK Slávia/Tatran Prešov (44), ŠK/NV Bratislava (43, dnes Slovan), Tankista Praha (8). Má klubové poradové číslo 6, stý gól zaznamenal dňa 18.9.1955 v zápase Tatran Prešov – Baník Kladno 3:1.
poznámka: Do československého Klubu ligových kanonierov (CS KLK), založeného v Prahe v roku 1972 sa nedostal, nakoľko mu nezaevidovali prvoligové góly zo samostatnej slovenskej prvej ligy, ktorá sa hrala v rokoch 1939 – 1944.
Rodák zo Sečoviec, ktorý futbalovo vyrastal v pražskom Rapide Vinohrady, hral najvyššiu súťaž na Slovensku v rokoch 1943 – 1944 v drese ŠK Slávia Prešov, v Československu v rokoch 1947 - 1958 v dresoch ŠK, neskôr NV Bratislava (1947 – 1952, dnes ŠK Slovan)), UDA Praha a Tankista Praha (1953 – 1954 počas základnej vojenskej služby), Tatran Prešov (1955 – 1958). Z dôvodu politických pomerov v republike sa mu nepodarilo nazrieť do žiadnej z európskych líg, odkiaľ dostával ponuky.
V roku 1956 mu Ústredný výbor Československého zväzu telesnej kultúry udelil čestný titul Majster športu za vynikajúce výkony a zásluhy o československú telovýchovu a šport.
Za doposiaľ najúspešnejší zájazd slovenského klubu do zahraničia je považovaný práve ten z augusta 1948. Tesne pred odchodom naň sa funkcionárom ŠK podarilo dotiahnuť prestup Emila Pažického zo Žiliny a mužstvo sa špeciálne pre turnaj posilnilo o Milana Malatinského z Trnavy. Okrem Gejzu boli na zájazde aj jeho dvaja spoluhráči z ŠK Slávia Prešov: Jozef Karel a Milan Danko. Z deviatich zápasov prehralo mužstvo iba raz, dva razy remizovalo a šesťkrát vyhralo s celkovým skóre 27:10. Gejza zaznamenal 9 gólov a to ešte nehral v každom zápase. ŠK Bratislava mal podľa článkov z miestnej tlače zaujať mexické publikum viac ako maďarské kluby v predchádzajúcich rokoch.
Išlo o obdobie tesne po februárovej politickej zmene v Československu, kedy už v klube nepôsobil Ladislav Kubala a okolo organizácie doma sa diali zvláštne veci. Tréner Leopold "Jim" Šťastný pripravil alternatívny scenár odletu z Československa - lietadlom, ktoré malo priletieť zo Zlína po mužstvo na letisko do Ivanky pri Dunaji. Ten sa napokon zrealizoval. Pokiaľ by bolo mužstvo letelo z Bratislavy na letisko do Prahy, ako sa oficiálne naplánovalo, zrejme by na zájazd nešlo. V Prahe mali mať pripravenú náhradu – Spartu Praha...
V Československej reprezentácii debutoval v roku 1947 a hneď vo svojom prvom zápase v Bukurešti potvrdil vlastnosti kanoniera, strelil 2 góly a prispel tak ku vysokému víťazstvu proti Rumunsku v pomere 6:2 (2 góly zaznamenal v zápase aj jeho spoluhráč z ŠK Bratislava Ladislav Kubala). Reprezentačnú kariéru ukončil v roku 1955 v zápase proti Belgicku so skóre 5:2, v ktorom zaznamenal 1 gól. Jedným z vrcholov jeho reprezentačnej kariéry bol zápas v roku 1953 na Letnej, kde pred 35.000 divákmi zvíťazila reprezentácia nad Talianskom 2:0. Gejza bol kapitánom československého mužstva. Kapitánom Talianska bol ďalší európsky kanonier, Giampiero Boniperti, strieborný medailista z Majstrovstiev sveta a Olympiády, hráč Juventusu Turín (1946 – 1961, 446 zápasov, 182 gólov v oficiálnych klubových zápasoch), ktorý bol neskôr aj Prezidentom klubu.
V 15 reprezentačných zápasoch zaznamenal Gejza 7 gólov. Zahral si v nej aj s kanoniermi - velikánmi, Josefom Bicanom a Ladislavom Kubalom.
poznámka: Gejzu spája so spoluhráčom a priateľom Ladislavom Kubalom aj "administratívny osud" evidovania gólov. V CS KLK má Ladislav Kubala iba 167 gólov, nakoľko české pravidlá neevidujú góly, ktoré zaznamenal futbalista v zahraničí predtým, ako nastúpil v najvyššej československej súťaži (pred repatriáciou zaznamenal v maďarskej lige za Ferencváros 33 gólov, za Ganz 2 góly). V tomto prípade je vhodné spomenúť, že vďaka "novátorskému" prístupu zmienených nadšencov KLK bol Ladislav Kubala dodatočne zaregistrovaný do CS KLK, kde predtým vôbec nefiguroval. Hráč 20. storočia FC Barcelona tak našiel svoje miesto aj v štatistikách vlasti, kam repatrioval po 2. svetovej vojne.
Jeho futbalovú kariéru najviac ovplyvnili štyria tréneri: Emil Biháry, pod ktorého dohľadom vyrastal v doraste ŠK Slávia Prešov a ktorý ho vychoval pre veľký futbal. Thomas Sneddon, Škót, jeho prvý tréner v ŠK Bratislava, ktorý v ňom rozvíjal jeho prednosti, akými boli napr. streľba a výskok. Štart na loptu dokonca trénoval so spoluhráčmi cez krátke šprinty v tretrách. V porovnaní so Škótom v nich pravidelne viacerí ťahali za kratší koniec... Ferdinand "Gandi" Daučík bol známy svojim individuálnym prístupom ku hráčom. Stávalo sa, že po rozhovore s hráčom počas prípravy na zápas hráč vôbec nenastúpil. Leopold "Jim" Šťastný bol výborný tréner po futbalovej i psychickej stránke, vďaka čomu dokázal udržať sviežu náladu v mužstve pri rešpektovaní disciplíny.
Po skončení kariéry trénoval vo východoslovenských kluboch: Tatran Prešov, Bardejov, Michalovce a Spišská Nová Ves. Bol držiteľom trénerskej "dvojky", ktorá mu postačovala pre prácu s mládežou, ku ktorej mal vždy blízko.
Počas pôsobenia v ŠK Slávia Prešov zmaturoval na gymnáziu v Prešove. Vyštudoval v Bratislave Farmaceutickú fakultu a súčasne hrával za ŠK/NV Bratislava. Popri ďalšej futbalovej kariére sa v Prešove vtedy už Mgr. Gejza Šimanský venoval farmácii, stal sa vedúcim lekárne a neskôr zastával aj post Okresného lekárnika.
V rozhovore pri príležitosti svojich 70. narodenín a v rámci hodnotenia Majstrovstiev sveta 1994 sa redaktorovi Ivanovi Durišinovi vyjadril: "Šampionát presvedčil, že veľkým hráčom sa môže stať iba ten, kto má osobitné danosti a nesmiernu vôľu. Pokladám to za poučenie pre trénerov, aby podľa toho hráčov vyberali a s nimi pracovali."
