Pri nehode prišiel o časť lebky. Veľký talent znova hrá futbal

KURIMA. Život Martina Murcka sa odjakživa točil okolo futbalovej lopty.

Osemnásťročnému mladíkovi (nar. 19. septembra 2000) to na ihrisku šlo lepšie než drvivej väčšine rovesníkov, jeho prístup chválili tréneri.

Vrátane reprezentačných.

Hoci rodákovi z obce Kurima v okrese Bardejov zamestnával myseľ len a len futbal, z času na čas si ako každý tínedžer doprial aj trocha zábavy.

Tak ako v osudný deň.

Prebral sa na Nový rok

Písal sa 27. december 2017, všade doznievalo čaro Vianoc.

Martin sa vybral s kamarátmi na diskotéku do neďalekých Raslavíc.

Počas návratu sa pri obci Poliakovce, len pár kilometrov od domova, stali účastníkmi vážnej dopravnej nehody.

Auto, ktoré sa vyrútilo z vedľajšej cesty, im nedalo prednosť. Zrážke sa nedalo zabrániť.

V bardejovskej nemocnici nebolo v tej chvíli pre Martina Murcka miesto, sanitka ho odviezla na ARO do Svidníka, kde mu urobili CT vyšetrenie hlavy.

Diagnóza znela: poranenie lebky. Zlomenú mal jednu orbitu, druhú orbitu i bázu lebky.

Okolo obeda ho previezli do Košíc. Ešte večer podstúpil operáciu, pár dní zotrval v umelom spánku a prebral sa presne na Nový rok.

Následne ho preložili na detskú neurológiu, v januári 2018 podstúpil ďalšiu operáciu.

Vyšportované telo sa odmietlo poddať

„Jeho stav bol veľmi vážny. Lekári mu nedávali skoro žiadne šance,“ vracia sa v spomienkach na úvod krušného príbehu Martinova mama Mária po tom, čo sa pohodlne usadíme v obývačke ich rodinného domu v Kurime.

Keď sme sa jej pár dní predtým ozvali, poprosila nás o chvíľu strpenia, jej syna ešte čakali kontrolné vyšetrenia.

Ale poďme po poriadku, chronologicky.

U jedného z najtalentovanejších slovenských futbalistov svojej vekovej kategórie sa po pár týždňoch od hospitalizácie objavili komplikácie.

Mal vyvedený mozgomiešný mok, do hlavy mu zaviedli hadičku.

Kritické obdobie našťastie pominulo, stav pacienta sa stabilizoval. Mozog musel byť v pokoji, preto veľa spal.

Martinovi výrazne pomáhalo vyšportované telo. To sa odmietalo poddať a karta sa začínala obracať v jeho prospech.

V závere januára sa prvýkrát postavil na nohy, absolvoval liečbu v hyperbarickej komore a keďže po čase už zvládal presuny do Šace, mohol byť prepustený domov.

Vďaka individuálnemu študijnému plánu dokonca úspešne ukončil aj školský ročník.