Na ihrisku boli dvaja Peckovia. V Poltári si pripomenuli sto rokov futbalu

POLTÁR. Miestne legendy proti internacionálom. Trojdňové dni mesta v Poltári boli venované aj oslavám sto rokov organizovaného futbalu a vrcholili na štadióne.

Utešený je to pohľad

Futbalový klub v Poltári založili v roku 1921, ale prvú loptu z Budapešti priniesol do Poltára už v roku 1908 vtedajší učiteľ a neskôr aj riaditeľ cirkevnej ľudovej školy Július Pástor.

Do obecnej kroniky uznávaný pedagóg o štyri roky napísal: „Na jar, akonáhle sa sňah spustí, začnú deti hrať kopanú (football). Utešený je to pohľad, keď tak pri začiatku jari na niektorej lúke teraz už aj 3-4 partie vidíme kopanú hrať.“

Takéto zaujímavosti, veľa výsledkov, tabuliek, dobových fotografií i osobných spomienok obsahuje kniha Pavla Lašáka s názvom Spomienky na sto rokov futbalu v Poltári, ktorú vydalo mesto. O knihu bol veľký záujem, veľa fanúšikov i bývalých futbalistov si do nej zbieralo aj podpisy spoluhráčov a internacionálov.

Slávnostný výkop so starou loptou

Starú šnurovaciu loptu na slávnostný výkop priniesol Marián Garaj. „Otec hral futbal, bol brankár. Táto lopta bola dlho u nás na padláši. Má asi sedemdesiat alebo osemdesiat rokov,“ vravel o vzácnom artefakte jeho majiteľ.

Stretnutie legiend poltárskeho futbalu s bývalými reprezentantmi sa rozbiehalo pomalšie. „To je dobré tempo, takéto udržte,“ kričal na spoluhráčov spoza čiary Marek Penksa, ktorý sa ešte dôkladne rozcvičoval. Stále hrá aktívne v oblastnej súťaži za Ružinú.

Donedávna tam bol jeho spoluhráčom aj Július Šimon, jeden z najaktívnejších hráčov na ihrisku. Gól nedal, ale opečiatkoval pravú i ľavú žrď.

Padali parádne góly

Diváci boli svedkami pekných akcií, obzvlášť v prvom polčase padali krásne góly. Prvý strelil po centri Ľubomíra Orabinca riaditeľ Klubu ligových kanonierov Tomáš Medveď.

Domáce legendy však stav otočili po dvoch kontrách, najprv skóroval Peter Turic, potom Jozef Marcinek, podľa hlásateľa vraj „poltársky Totti“. Hral s desiatkou, ale lichotivú prezývku pravdepodobne nezískal pre vernosť jednému klubu – v druhom polčase už na ihrisku chýbal, ponáhľal sa do Málinca, za ktorý nastúpil v závere majstrovského zápasu.

Po ďalšom centri Orabinca vyrovnal hlavou hrajúci tréner internacionálov Dušan Galis, rýchlo však prišla odpoveď v podobe ďalšieho protiútoku, na konci ktorého strelil parádny gól z veľkej vzdialenosti Turic. V polčase tak poltárske legendy vyhrávali 3:2.

Spomienka na zlaté časy

Na tribúne sedeli predstavitelia všetkých generácií. „Ja viem, čo je ofsajd! Keď dakto dakoho kopne alebo strčí,“ chválila sa mladá dievčina na tribúne kamarátom. Namiesto výkladu pravidiel futbalu ju ponúkli slnečnicovými jadierkami.

Tí „najstarší páni“ si zase pripomínali veľké zápasy spred desaťročí.

„Pamätáš si, keď si dal ten vlastný gól?“ podpichol kamaráta jeden z bývalých futbalistov, ale ešte ani nestihol dokončiť otázku, už prišla pohotová odpoveď: „To ani nie je dobrý hráč, čo si nedal vlastný gól! Ale jedenástky som premenil všetky!“

Domáci hlásateľ komentoval celý zápas, hráčov predstavoval dôkladne aj tým, ktorí ich na vrchole kariéry nemohli zažiť.

Keď pri Máriovi Zavaterníkovi, odchovancovi poltárskeho futbalu spomínal pamätný zápas Púchova s Barcelonou v pohári UEFA, ktorý sa hral v roku 2003, mladík na tribúne s úžasom poznamenal: „Vtedy som sa narodil...“

Platí sa ťažkou valutou

„Hlásateľ sa trochu pomýlil, lebo som v tých zápasoch s Barcelonou nehral, zotavoval som sa po zranení. Bol som však s mužstvom, mám aj dres súpera,“ prezradil po stretnutí 43-ročný obranca.

Svoje kvality ukázal aj v exhibičnom zápase, zastavil veľa útokov internacionálov, no v druhom polčase stretnutia sa už ukázala lepšia zohratosť a kondícia bývalých reprezentantov.

Gólom Mareka Penksu a ďalšími dvoma zásahmi Tomáša Medveďa napokon internacionáli vyhrali 5:3.

Tomáš Medveď skóroval aj z jedenástky

„Je to naša práca, zabávať publikum v mestečkách a mestách, keď majú oslavy. Je to niekedy zábava aj pre nás, ale s pribúdajúcimi rokmi je to skôr drina než zábava,“ uviedol po stretnutí Medveď.

V Poltári bol prvý raz, chválil organizáciu podujatia i súpera. Hetrik ho však bude niečo stáť. „Za hetrik sa platí ťažkou valutou, aj som uvažoval, či ten tretí dám… Ale nie, góly sú mojím korením,“ uzavrel so smiechom.

Nenašiel štadión

V Poltári predtým ešte nikdy nenastúpil ani Július Šimon, hoci z rodného Lučenca to má iba dvadsať kilometrov. „Ani som nevedel, kde je štadión, musel som sa spýtať v meste, lebo som ho nenašiel,“ smial sa.

O deň skôr bol na podobnej akcii, na oslavách šesťdesiatych narodenín Jozef Micháleka. „Ešte dávam dva zápasy cez víkend, ale potom do stredy to bude ťažké vstávanie,“ dodal.

Fotogalériu nájdete na stránke vobraze.sk.

Hudba a futbal

V drese miestnych legiend sa predstavil aj Vladimír Sendrei, člen populárnej hudobnej skupiny Sendreiovci. Hoci je Kokavčan, dve sezóny pôsobil aj v Poltári.

„Náš súper stále spolu trénuje, kým my sme sa len tak zišli. Ja som prekonal ťažký covid, som šťastný, že som mohol proti nim hrať a takto osláviť storočnicu. Je to pre mňa veľká česť,“ zdôraznil Sendrei.

Má prezývku Pecko, lebo mal vraj podobný štýl, ako bývalý hráč Slovana Ladislav Pecko. Ten zhodou okolností tiež nastúpil v Poltári za internacionálov. „Dnes boli na ihrisku dvaja Peckovia. Vraj som bol aj ja taký rýchly útočník ako on, ja si to už nepamätám,“ rozosmial sa známy hudobník.

Tvrdí, že hrať na hudobnom nástroji a spievať sa dá len s chuťou a voľakedy sa tak hral aj futbal. To sa však zmenilo. „Dnes sa hrá príliš takticky, už nie s tým nadšením. Je málo mladých, ktorí chcú hrať futbal. Na dedinách futbal už vymiera. Máme veľké šťastie, že ešte máme vôbec kde ísť na futbal,“ poukázal na pálčivý problém Vladimír Sendrei.

Trpký záver slávnostného dňa

TJ Sklotatran Poltár hrá v súčasnosti IV. ligu a vo sviatočnú nedeľu privítal pred slušnou návštevou Slovenské Ďarmoty.

Stretnutie však napokon znamenalo trochu trpkú bodku za oslavami: hostia v Poltári vyhrali vysoko 6:1.

„Vždy, keď sme sa chceli nadýchnuť a urobiť niečo so zápasom, dopustili sme sa hrubej chyby, ktorú súper potrestal. Veľmi nás to mrzí. Najmä za ľudí, ktorí si dnes prišli užiť futbal a žiaľ, odchádzali s nepríjemným pocitom, za čo sa im chcem ospravedlniť,“ uviedol pre MY Novohrad tréner Poltára Jozef Danko.

Domáci inkasovali v tomto jednom zápase viac gólov, ako dovtedy za sedem kôl. Napriek prehre je však Poltár stále na treťom mieste skupiny Juh.