Pracoval na výletnej lodi, kde voľný deň alebo pauzu ani nepoznal. Rád chodil na párty, popíjal alkohol, fajčil, stravoval sa nezdravo.
Až keď mal 30 rokov, spoznal radosť zo studenej vody a otužovania. Neskôr zistil, že v ľadovej vode sa dá aj plávať. Toto rozhodnutie mu zmenilo život.
PETER PLAVEC prekopal svoj život od základov a dnes je najlepším slovenským plavcom na extrémne vzdialenosti.
V júli 2026 vytvoril aj národný rekord v plaveckom maratóne na 40 kilometrov, do cieľa prišiel ako prvý Slovák pod osem hodín.
Za sebou, a najmä pred sebou má niekoľko podujatí. O svojich začiatkoch, celkovo plávaní a podmienkach okolo neho, plánoch či financiách hovoril v novej epizóde podcastu SportNEAT.
Vaše priezvisko už naznačuje, čomu sa venujete. Zvyknú si do vás ľudia v tomto smere rypnúť?
Na začiatku, keď som začal s plávaním, sa ma ľudia často pýtali, či je to moje umelecké meno. Pri vyhlasovaní výsledkov na pretekoch čítali "Plavec" a keďže tam bol každý účastník plavec, bolo to skôr vtipné.
Keď ste sa rozhodovali, akému športu sa budete venovať, bolo aj vaše priezvisko jedným z dôvodov, prečo ste si vybrali práve plávanie?
Ani veľmi nie. Bolo to skôr o šťastí a náhode, ale skončilo sa to dobre a momentálne mi to takto výborne vychádza.
Ako ste sa k plávaniu celkovo dostali, keďže ste do svojich 30 rokov v podstate nešportovali. Ako to vlastne celé vzniklo?
Vzniklo to tak, že ako malý som sa naučil plávať s rodičmi na dovolenke. Vedel som trochu plávať, ale len tak ako väčšina ľudí – prsia nejakých 50 metrov a potom pauza. Nešlo o šport, ale skôr o prežitie, zábavu s kamarátmi alebo so súrodencom.
Prišlo to oveľa neskôr. Koncom roka 2017, keď som mal 30 rokov, som sa nasťahoval do Viedne. Predtým som 10 rokov pracoval na výletnej lodi, čo bola veľmi náročná práca – 14 až 16 hodín denne, bez voľných dní a víkendov. Bola to tvrdá práca a hľadal som niečo na mentálne aj fyzické vyrovnanie, aby som sa uvoľnil a zrelaxoval.
Tak som objavil knihu od Wima Hofa, Holanďana, ktorý mal depresie po samovražde manželky a zostal sám s deťmi. Aby to spracoval, začal s otužovaním a dychovými cvičeniami. V knihe opisoval, ako mu to strašne pomohlo mentálne aj fyzicky. Prečítal som si ju a chcel som to vyskúšať. V Bratislave som našiel Martina Tama, ktorý vtedy ako jeden z prvých Slovákov vyučoval Wim Hofovu metódu.
Išiel som k nemu na jednodňový kurz v Bratislave. Bola brutálna zima, okolo -10 °C, zamrznuté malé jazero. Ukázal mi dychové cvičenia a pomohol mi vydržať dve minúty v ľadovej vode. Keď som vyšiel z vody, nastal u mňa taký "klik" – cítil som sa vynikajúco fyzicky aj psychicky a vedel som, že toto chcem robiť.
Po presťahovaní do Viedne som hľadal niekoho podobného a našiel som Jozefa Köberla, momentálne najznámejšieho rakúskeho ľadového plavca. Pridal som sa k nemu a zistil som, že otužovanie nie je len o tom, že vojdete do vody na 2–3 minúty a spravíte si fotku. V ľadovej vode sa dá aj plávať, súťažiť a zdolávať dlhšie trate. To ma postupne začalo ťahať a prihlásil som sa na prvé preteky.
VIDEO: SportNEAT podcast s Petrom Plavcom
Koľko kilometrov mali vaše prvé preteky?
Moje prvé preteky mali len 50 metrov v Halštatskom jazere. Voda mala 3 °C. V mojej vekovej kategórii nebolo veľa ľudí, takže som hneď vyhral svoju prvú medailu. To ma veľmi motivovalo pokračovať, pretože som videl, že mi to ide a ľudia ma povzbudzovali.
Aký bol váš prechod od nezdravého životného štýlu a fajčenia až po otužovanie a plávanie takýchto vzdialeností? Ako dlho trvalo, kým ste si navykli na nový životný štýl?
Trvalo to dosť dlho, zmena bola postupná. Najprv som chodil otužovať raz za dva týždne, potom častejšie a postupne som menil životný štýl. Trvalo to celé roky.
Kedy prišiel ten moment, keď ste si povedali, že končíte s fajčením a začnete sa naplno venovať iba plávaniu?
S fajčením som skončil ešte pred začatím športovania, medzi tým bola pauza pár rokov. Ale keď som začal športovať, videl som, že nezdravé zvyky k tomu nepatria. Človek si musí dávať pozor na stravu, nepiť veľa alkoholu, nefajčiť a dbať na životný štýl. Pomáha to športu a funguje to obojstranne – keď človek športuje, prirodzene sa snaží žiť zdravšie.
Na lodi asi nebolo veľa priestoru na cvičenie. Preto ste sa uchyľovali k takýmto návykom?
Presne tak, to bol ten hlavný dôvod.
Vo svojej plaveckej kariére ste už dosiahli veľa. V roku 2021 ste boli členom štvorčlennej štafety, ktorá ako prvá preplávala Severný prieliv medzi Severným Írskom a Škótskom. Ako táto myšlienka vznikla? Bol to váš nápad alebo spoločný nápad skupiny?
Vzniklo to tak, že v roku 2020 som plával na majstrovstvách v zimnom plávaní na jazere Bled v Slovinsku. Vyhral som na 1 000 m, stal som sa majstrom sveta a vytvoril svetový rekord vo svojej vekovej kategórii. Tam som stretol chalanov z Dunajskej Stredy z Team Sport Fanatik.
Trávili sme spolu čas, zabávali sa a súťažili. Dohodli sme sa, že by som sa mohol stať členom ich tímu. Oni videli, že dobre plávam, a ja som potreboval podporu skúsenejších plavcov. Hneď mi povedali, že majú v pláne preplávať Severný prieliv tam aj späť v štvorčlennej štafete a hľadajú štvrtého člena.
Potreboval som pár dní na premyslenie, lebo som ešte neplával v mori ani v studenej vode tak dlho, ale rýchlo som si uvedomil, že je to šanca, ktorá prichádza raz za život. Povedal som áno a pridal sa k Team Sport Fanatik.
Čo vás na tom najviac lákalo a z čoho ste mali najväčší strach?
Najviac ma lákal ten obrovský extrém. Plávali sme asi 25 hodín, voda mala 10 až 13 °C, boli tam vlny a medúzy. Bol to brutálny extrém a chcel som vyskúšať niečo nové v tíme skúsených ľudí.
Najviac som sa bál studenej vody, ale nakoniec ma prekvapilo, že studená voda nebola až taká ťažká ako medúzy, ktoré sme počas plávania stretli.
Už o bežcoch, ktorí behajú ultramaratóny, sa hovorí, že sú blázni. Čo sa hovorí o extrémnych plavcoch?
O plavcoch sa to hovorí ešte častejšie. Pri behu alebo cyklistike môžete kedykoľvek zastať, odpočinúť si alebo si sadnúť. Pri plávaní to spraviť nemôžete, lebo by ste hneď klesli. Aj keď sa zastavíte na nápoj, musíte šľapať nohami a hýbať sa, inak by ste vychladli alebo sa udusili. Preto je plávanie ešte extrémnejšie než beh.
Považujete extrémne plávanie za jeden z najnebezpečnejších športov na svete?
Určite nie. Za oveľa nebezpečnejšie považujem motoristické športy alebo skoky do vody z výšky. Ak sa človek extrémne plávanie riadne naučí a má správne zázemie, dá sa robiť úplne bezpečne.
Pri štafete to vyzerá tak, že sa vo vode striedate. Ako vyzerá oddych medzi úsekmi?
Pravidlá vyžadujú striedanie presne po hodine a poradie musí ostať stále rovnaké. To znamená: hodina plávania, 3 hodiny odpočinku. Počas odpočinku sa snažíte zohriať, najesť, napiť, doplniť energiu a dať si suché plavky.
Štafeta je v niečom ľahšia, lebo plávate hodinu a tri hodiny oddychujete, ale v niečom je ťažšia: prichádzate o plynulý rytmus. Zatiaľ čo pri sólo plávaní čas plynie inak, tu odplávate hodinu, tri hodiny čakáte, a tak dookola.
VIDEO: Svetový rekord Petra Plavca
Keď sa vrátite z ľadovej vody, bývate chorý na niekoľko dní, alebo je vaše telo už zvyknuté na výkyvy teplôt?
Chorý po ľadovej vode nebývam nikdy. Ak ochoriem, je to skôr zo sociálnych kontaktov, napríklad z vírusu v lietadle. Po studenej vode nie, pretože telo sa naučilo zohrievať zvnútra a vyrovnať teplotu tak, aby som neprechladol.
V júli tohto roka ste zvládli zürišský plavecký maratón pod 8 hodín (7 h 58 min), čo sa vám podarilo ako prvému Slovákovi a vytvorili ste národný rekord. Čo je na takejto individuálnej výzve iné v porovnaní so štafetou?
Je to veľmi odlišné. Plávalo sa v sladkej vode v jazere, čo je ťažšie ako v mori, kde slaná voda nadnáša. Jazero bolo dlhé a počasie sa nám zmenilo tri- až štyrikrát – začal som v búrke, vetre a daždi, potom vyšlo slnko, neskôr prišiel opäť vietor a vlny.
Pri individuálnej výzve sa spoliehate výhradne sám na seba a na svoj podporný tím na lodi, nie na striedanie v tíme. Je to iné mentálne aj fyzicky.
Ako presne vyzerá práca podporného tímu počas vášho výkonu?
Počas sólo plavby ide vedľa mňa sprievodná loď. Mám na nej manželku, parťáka z tímu alebo manažéra. Každú polhodinu mi dávajú energiu a nápoje, pomáhajú s navigáciou a osviežením.
Stalo sa vám už, že ste sa museli chytiť lode, lebo ste už nevládali a potrebovali si dať prestávku?
To sa mi ešte nestalo a dúfam, že sa to ani nestane. Pravidlá striktne zakazujú dotknúť sa lode alebo členov posádky – znamenalo by to diskvalifikáciu. Nápoje mi podávajú tak, že fľašu so sacharidovým nápojom na špagáte hodia do vody, ja sa napijem, plávam ďalej a oni ju vytiahnu. K lodi sa radšej ani nepribližujem, aby nedošlo k náhodnému dotyku.
Máte momenty, kedy si poviete, že dáte nohám oddýchnuť a zaberáte iba rukami, alebo idete stále súvisle ruky aj nohy?
Idem stále ruky aj nohy. Výnimkou sú momenty, keď cítim bolesť, vtedy uberiem z ramien, alebo keď mi je zima vtedy pridám nohami, aby som rozprúdil krv. Ak cítim, že technika nie je ideálna, korigujem to počas plávania.
Predpokladám, že väčšinu času plávate kraul. Zmeníte niekedy štýl na prsia alebo znak?
Áno, stáva sa to, ale nie z vyčerpania, skôr kvôli vonkajším vplyvom – napríklad ak sa napijem vody, ak sú obrovské vlny a nevidím loď, alebo pri žalúdočných problémoch. Vtedy zmením štýl na prsia alebo sa otočím na chrbát a plávam znak, aby som upokojil dych a stabilizoval sa.
Máte na pretekoch vyznačenú trať, alebo vás naviguje sprievodná loď?
Trať väčšinou býva bez bójok, pretože na 20–30 km jazere by bolo treba obrovské množstvo materiálu. Naviguje ma sprievodná loď s GPS. Posádka sleduje trasu a ja sledujem loď a plávam vedľa nej, aby bola dráha čo najpriamejšia a nenaplával som zbytočné kilometre naviac.
Vytvorili ste slovenský rekord v extrémnom plávaní. Diaľkové plávanie je aj olympijským športom. Premýšľali ste niekedy nad tým, že by ste to skúsili na profesionálnej úrovni?
Rád by som to skúsil, ak by som vedel vrátiť čas o 20 rokov dozadu. Mám 38 rokov a na profesionálny šport je už neskoro. Nikdy nebudem plávať tak rýchlo ako profesionáli. Keby som začal o 20 rokov skôr, šanca by tam bola, ale teraz už nie.
Ľutujete, že ste nezačali skôr?
Možno trochu ľutujem, ale na druhej strane ani nie, lebo by som nezažil kopec iných vecí. Život by bol len o profesionálnom športe. Je to dobré tak, ako sa to stalo.
Vedeli by ste vysvetliť rozdiel medzi extrémnym a diaľkovým plávaním?
Rozlišujem diaľkové plávanie a zimné ľadové plávanie. Keďže robím obe tieto disciplíny (v zime ľadové plávanie, v lete diaľkové plávanie na otvorenej vode), volám to ako celok extrémne plávanie. Je to kombinácia dvoch odlišných športov.
Ako sa líši vaša príprava od profesionálneho plavca, ktorý trénuje v bazéne?
Hlavný rozdiel je v tom, že to robím popri práci. Pracujem 40 až 45 hodín týždenne v normálnom zamestnaní a tréningy musím skĺbiť okolo toho – pred prácou, po práci alebo cez voľné dni. Nemám režim profesionála, ktorý ranný tréning odpláva, cez deň oddychuje a poobede ide znova plávať. Musím zbierať kilometre popri práci, pretože diaľkové plávanie je o veľkých objemoch.
VIDEO: Peter Plavec počas maratónu v Zürichu
Aký je ideálny týždenný objem kilometrov pred pretekmi, ako bol Zürišský maratón?
Objem plánujem tak, aby som týždenne natrénoval minimálne toľko kilometrov, aká dlhá je trať pretekov. Pred 27 km pretekom som plával minimálne 27 km týždenne, niekedy až 35–40 km.
Kam chodíte trénovať? Chodíte počas prípravy aj k moru?
Ani veľmi nie. Trénujem 5- až 6-krát týždenne v bazéne a raz týždenne na otvorenej vode, väčšinou na Dunaji vo Viedni. Keď cestujem na dovolenku, skúšam zakomponovať tréning v mori, ale podmienky na pretekoch sa aj tak nedajú presne odhadnúť vopred.
Kde je hranica medzi poctivým a prehnaným tréningom?
Dôležitá je kvalita tréningu, nie len odplávaný objem. Sústredím sa na techniku a správne vykonanie. Radšej odplávam menší objem vo vysokej kvalite, než obrovské množstvo kilometrov v únave, čo by mohlo viac uškodiť ako pomôcť.
Príprava začína mesiace vopred vrátane stravy. Ako vyzerá vaša strava?
Intenzívna príprava začína 3 až 4 mesiace pred pretekmi. Mám výživového poradcu. Pri otužovaní a plávaní v studenej vode človek spaľuje obrovské množstvo kalórií. Väčšina nešportovcov rieši, aby nejedla veľa, u mňa je to naopak – musím si dávať pozor, aby som jedol dostatočne veľa a často a veľa pil, aby telo regenerovalo.
Aký je váš kalorický výdaj počas tréningového dňa?
V netréningové dni spálim okolo 3 000 až 3 500 kalórií, v tréningové dni 5 000 a viac kalórií za deň.
Ako vyzerá vaša regenerácia po náročných pretekoch?
Dávam prednosť jednoduchým formám: kvalitné jedlo, hydratácia, spánok minimálne 8 hodín (aj viac) a ľahké kompenzačné cvičenia doma s vlastnou váhou, gumami či fitloptou od trénera na vyváženie pohybového aparátu.
Nahrádzate plávanie aj iným pohybom, napríklad bicyklom alebo behom?
Rád bicyklujem vo Viedni do práce. Beh neobľubujem, pretože pri mojej váhe je to pre mňa ťažké a nekomfortné. Občas si zabehám s manželkou pre radosť asi 5 km, ale beh do tréningu nesystematicky nezaraďujem. Moja kombinácia je plávanie, posilňovanie s vlastnou váhou a bicykel.
Máte prácu, rodinu aj náročné tréningy. Ako sa dá toto všetko skĺbiť v živote?
Určite by som sa vedel viac venovať plávaniu a menej práci. Je to ťažké skĺbiť a často nestíham nič na 100 percent, ale balansujem na hrane noža, aby som na konci týždňa mal splnený objem tréningu, strávil čas s manželkou a mal v poriadku prácu.
Zürišský maratón znamenal 8 hodín toho istého pohybu. Ako ste bojovali s monotónnosťou a čo vám išlo hlavou?
Vzdať som to vôbec nechcel. Milujem monotónnosť vo vode. Vyhovuje mi byť 8 hodín vo vode, plávať a sústrediť sa len na techniku, sprievodnú loď a taktické pokyny posádky. Čas si krátim myšlienkami na techniku plávania alebo taktikou voči súperom.
Naučilo vás extrémne plávanie trpezlivosti a disciplíne?
Určite áno. Som oveľa trpezlivejší a kľudnejší. Disciplínu som predtým nemal skoro žiadnu, teraz je to oveľa lepšie.
Stalo sa vám niekedy, že ste precenili svoje sily alebo spoznali hranice svojho tela?
Svoje sily som neprecenil, ale na Havaji s Team Sport Fanatik sme zistili, že príroda je silnejšia ako človek. Boli tam také obrovské vlny, že sme po 4 hodinách museli plávanie prerušiť z bezpečnostných dôvodov - nevideli sme sprievodnú loď a ona nevidela nás. Stálo to veľa peňazí a príprav, ale museli sme akceptovať, že v prírode sme len hostia.
Ako ďaleko od brehu plávate pri takýchto preplavbách?
Veľmi ďaleko. Napríklad pri pretekoch Batalla de Rande v Španielsku som plával 27 km z ostrova na pevninu. Po 2 km som už ostrov nevidel a cieľ bol 25 km predo mnou. Človek musí v hlave vypnúť potrebu vidieť pevninu a plne sa spoľahnúť na navigáciu lode.
Mali ste nejakú skúsenosť so žralokom, delfínom alebo veľrybou?
Žraloka som chvalabohu nevidel, hoci pri plávaní z Alcatrazu v San Franciscu aj na Havaji bol výskyt žralokov známy. Pri Gibraltárskom prielive minulý rok plávala vedľa mňa veľryba. Vraj mala okolo 30 metrov, ale v obrovských vlnách som si ju všimol až po doplávaní na videách.
Máte v hlave strach z morských živočíchov, keď vstupujete do vody?
Strach nemám, pretože chápem, že vstupujem na ich územie ako hosť. Nechcem im ublížiť a verím, že to tak vnímajú aj tie zvieratá. Útoky zvierat bývajú väčšinou provokované, čo nie je náš prípad.
Láka vás potápanie so zvieratami?
Ani nie. Videli sme žraloky napríklad na Maledivách, ale potápanie ma neťahá. Mňa láka športový výkon a úsilie odplávať danú vzdialenosť v určitom tempe.
Pracujete 45 hodín týždenne. Zaraďujete do pracovného dňa aj drobné pohybové aktivity naviac?
Áno, jazdím do práce na bicykli, zásadne nechodím výťahom, ale po schodoch, a veľa sa prechádzam. Každý malý pohyb je plus k tréningu.
Ktoré zmeny mali najväčší efekt pri prechode na zdravý životný štýl?
Lepšia kondícia, výrazne lepšie mentálne zdravie a stabilnejšia nálada, a tiež podstatne lepší spánok.
Koľko hodín spánku potrebujete?
Potrebujem minimálne 8 hodín. Cez týždeň dávam okolo 7 až 7,5 hodiny a cez víkend to dobieham spánkom nad 9 hodín alebo poobedným zdriemnutím.
Na Instagrame máte cez 100 000 sledovateľov. Ako vznikla vaša kariéra na sociálnych sieťach?
Kedysi pred 10–15 rokmi som zbieral a obchodoval s hodinkami. Neskôr na majstrovstvách sveta v Blede mi manželka navrhla, aby som ľuďom ukazoval otužovanie a extrémne plávanie – tréningy, stravu a preteky. Začala ma fotiť a natáčať. Prestal som s hodinkami a prešiel na plávanie. Chcem ľudí motivovať k zdravému životnému štýlu, ktorý nevyžaduje veľa peňazí – stačia plavky a jazero.
Máte publikum skôr zo Slovenska alebo zo zahraničia?
Prevláda zahraničné publikum z Európy, Ameriky aj Ázie, preto príspevky robím v angličtine. Dostane sa to tak k ľuďom po celom svete aj na Slovensku. Ak to zmení hoci len jeden život k lepšiemu, má to zmysel.
Aké sú vaše najbližšie športové plány a výzvy?
Plány sú dlhodobé kvôli náročnosti organizácie a financií. V januári 2027 sa chystáme na MS v ľadovom plávaní v Oradei v Rumunsku s Team Sport Fanatik. V marci vycestujeme do Peru na jazero Titicaca, čo je najvyššie položené jazero na svete, 3 800 m n. m., veľmi studená voda a doteraz tam plávalo len cca 12 ľudí.
Chceme ísť aj do New Yorku na podujatie 20 Bridges, čo je plávanie okolo časti Manhattan. Dokopy to je 40 kilometrov. A na rok 2028 máme plán ísť do Nového Zélandu na jazero Taupo preplávať sólo 40 kilometrov v studenej vode.
Dá sa niečo takéto zvládnuť finančne bez sponzorov?
Vôbec nie. Jedna takáto preplavba stojí 10 000, 15 000 až 20 000 € (letenky, ubytovanie, sprievodné lode, kapitáni, povolenia). Máme obrovské šťastie na nášho manažéra Tibora Hidegha Katyho z Dunajskej Stredy, ktorý bol bývalý profesionálny športovec a teraz zháňa finančnú podporu od podnikateľov a firiem. Pomáha nám aj mesto Dunajská Streda a ďalší sponzori, bez ktorých by to nebolo možné.
