Najťažší moment zažil na štarte. Pokračujem v Martikánových šľapajach, vraví Beňuš

RIO DE JANEIRO. Po piatich medailách Michala Martikána boli očakávania vysoké. Singlkanoe je športová disciplína, ktorá na olympiádach najviac charakterizovala Slovensko.

Od roku 1996 po finálovej jazde nechýbala pri vyhlasovaní medailistov slovenská vlajka.

Matej Beňuš na tieto úspechy nadviazal. V Riu vybojoval striebornú medailu. Rýchlejší od neho bol iba Francúz Denis Gargaud Chanut.

Nadviazal na úspechy predchodcu

„Pred finále som sa cítil veľmi dobre. V poslednej jazde som zariskoval a tušil som, že by to malo stačiť,“ hovoril v cieli.

„Dá sa to povedať, že pokračujem v Mišových šľapajach. V ére samostatnosti sme my singlkanoisti vždy priniesli medailu, čo ma teší.“ 

Pre Beňuša bol práve Martikán veľkou inšpiráciou. Ako malý chlapec sledoval jeho víťaznú jazdu na olympiáde v Atlante.

„Vedel som, že toto by som chcel niekedy dosiahnuť. Aj preto je táto medaila splneným snom.“

Potom mu bol Martikán niekoľko rokov silným súperom. Ak chcel ísť na olympiádu, musel ho zdolať. Do Ria prišiel skvele pripravený. Na kanáli v Deodoro absolvoval najviac tréningových kilometrov.

Divokú vodu už veľmi dobre poznal, aj preto nechcel v semifinále riskovať. Išiel na istotu. Vo finále zabral naplno.

Tlieskal mu i Martikán

Po finálovej jazde s chladnou hlavou sledoval v cieli, ako prichádzajú ďalší súperi. Keď vedel, že už má medailu istú, riadne si v cieli zakričal a vo vode urobil aj eskimáka.