Montuje okná, spí minimum. Napriek tomu je najlepší na Slovensku

Slovenský zväz malého futbalu oznámil najlepšiu šesticu hráčov malého futbalu za rok 2020.

Najviac hlasov získal druhý raz po sebe JURAJ KUHAJDÍK (36) z TO-DAY Hydrokres Prešov.

Člen slovenskej reprezentácie s dynamitom v ľavačke patrí dlhé roky medzi najvýraznejšie osobnosti mužstva.

Podľa odborníkov je preto cena v správnych rukách.

„Ďakujem za gratulácie. Som však v práci a bojím sa, aby mi nepopadali okná. Môžem zavolať o chvíľu?,“ reagoval na náš hovor.

Druhý raz po sebe ste sa stali najlepším hráčom malého futbalu na Slovensku. Čo to pre vás znamená?

Veľmi veľa. Nečakal som, že môžem opäť uspieť v tak náročnej konkurencii. Malý futbal hrá kopec bývalých ligistov z veľkého futbalu, popri nich tu sú obrovské mladé talenty.

Že práve ja budem opäť najlepší, to by som nepovedal. Hlavne v mojom veku. Som prekvapený.

Je pravda, čo sa hovorí. Získať cenu po prvý raz je náročné, no obhájiť ju je ešte náročnejšie.

Ako ste sa o triumfe dozvedeli?

Tomu by ste neverili. Ani som o tom nevedel. Volal mi kamarát a gratuloval mi. Netušil som o čo ide, ja reku si robí srandu. Keď som sa pozrel na stránku malého futbalu a uvidel tam svoje meno, bol som šťastný.

Je dobré, že sa robí takáto anketa. Aj keď sa v tejto dobe nemôže organizovať ako veľké podujatie.

Človeka takéto ocenenie motivuje do ďalšej práce a zaväzuje k lepším výkonom.

Aké sú vaše najbližšie ambície?

Prioritou sú majstrovstvá Európy, ktoré sa minulý rok pre koronavírus nekonali. Uskutočniť by sa mali teraz, snáď sa už nič nepokazí.

Pre všetkých hráčov to bude vrchol roka, na ktorý sa naplno koncentrujú. Každý chce vyhrať titul.

Kto bude na šampionáte najväčším konkurentom Slovenska?

Česko a Rumunsko patria medzi top tímy v Európe. Zdolať sa však dá každý, všetko záleží od nás. Dôležité je, aby sme mali dobrú formu a vysporiadali sa s každým súperom.

Okrem Európy verím, že s Prešovom uspejeme v domácej súťaži. Dvakrát sme skončili na druhom mieste za Košicami, snáď do tretice to vyjde.

V čom bol problém, že ste v ani jednom z finálových zápasov neuspeli?

Mali sme aj smolu, prvý duel sme prehrali po penaltách. Košice však majú výborný tím, obaja sme ukázali, že východ je celkovo v malom futbale silný.

Vždy rozhodujú maličkosti a lepšia forma.

U nás bol problém, že nás postihli zranenia. Je rozdiel, keď nastúpite s dvanástimi hráčmi a keď so siedmimi.

Tešiť vás môžu aspoň nádherné góly, ktoré fanúšikovia na internete označili za najkrajšie v sezóne.

To je moja čarovná ľavačka (smiech).

I keď sa v zápasoch snažím prezentovať najmä skúsenosťami, nemôžem sa sťažovať ani na kondičku. Udržujem si ju vďaka veľkému futbalu.

Teraz, keď sa pre koronavírus nemôže trénovať, plním individuálne plány. Musíme všetci, pretože nevieme, kedy zas súťaže spustia.

Ja si život bez pohybu neviem predstaviť. Pamätám si roky, keď som začal v januári zimnou prípravou a skončil 31. decembra. Keď som hrával tiež futsalovú extraligu, bolo to „o držku“.

Ako vnímate reprezentačného trénera Ladislava Borbélyho?

Ľudia, ktorí ho vidia len v televízore, si o ňom myslia kadečo. Je to však skvelý človek. Keď som ho spoznal na EMF Nation Games v Grazi, teda turnaji štyroch krajín, ktorý sme vyhrali, okamžite sme si sadli.

Všetky veci, čo sa týka tréningového procesu i zápasovej taktiky má totálne prešpekulované. Veľmi mu pomáha asistent Peter Ganczner, ktorý má blízko tiež k futsalu. Nik na nich nemôže povedať krivé slovo.

V čom je malý futbal iný od veľkého?

Väčšie množstvo súbojov a rýchlejšia hra. Hráč je v neustálom kontakte so súperom. Celkovo to však nie je až také rozdielne, že by sa hráč nevedel rýchlo preorientovať.

Ja hrám momentálne aj veľký futbal a nemám s tým problém. Práve, že mi to pomáha.

Za koho nastupujete?

Nastupujem za dedinku Raslavice. Aktuálne strácame na prvý tím tabuľky štvrtej ligy len jediný bod. V zime nás posilní viacero kvalitných hráčov, najväčšou osobnosťou bude bývalý reprezentant Stanislav Šesták.

Hrať s takou kapacitou bude pre každého v kabíne česť.

Ďalšie mená si zatiaľ nechám pre seba. Verím, že budeme prví. Len sa musí hrať...

V minulosti ste pôsobili v najvyšších súťažiach. Neužujete, že by ste sa vrátili na profi scénu opäť?

Myšlienky tam sú, ale musel by som upustiť od malého futbalu a futsalu. A to nechcem.

Keby som hral napríklad druhú ligu, išiel by som proti sebe a rodine. Trénoval by som každý deň a nezarobil by som to, čo teraz ako pracujúci amatér.

Ja už sa radšej nikam netlačím, miesto prenechám mladým.

Ako to zvládate, pracovať a hrávať?

Z ihriska chodím do práce a naspäť. Je to náročné, ale nič iné mi nezostáva. Treba sa len ráno premôcť, postaviť na nohy a ísť.

Poobede vždy utekám na tréning a večer chodím unavený domov.

Keď hráme ligový zápas napríklad o deviatej večer vo Zvolene, domov prídem o jednej ráno. Vstávať o šiestej je potom veru dosť náročné.

Snažím sa však tímu za každú cenu pomôcť, zatiaľ som nevynechal ani jeden zápas.

Kde pracujete?

Vo firme, ktorá sa zaoberá montážou plastových okien. Ja robím technika. Nenudím sa.

Svoju prácu si vážim. Keď si predstavím, koľko ľudí teraz o ňu prišlo, je mi smutno.

Všetko, čo sa aktuálne na Slovensku deje je jedna veľká psychiatria. Nechápem, prečo by sa nemohlo hrať a trénovať ako v iných krajinách.

Keby každý týždeň otestovali všetkých hráčov, nevidím v tom problém. Zdraví by hrali a nakazený tím by so všetkými hráčmi išiel do karantény.

Nerozumiem tomu, prečo sa prvá a druhá liga môžu hrať a ostatné nie. Prečo sa niektoré športy hrajú a iné majú stopku? Napríklad futsal má zákaz. Lučenec pôsobí v Lige majstrov, no nemôže sa naplno pripravovať.

V Česku beží liga normálne a nikto s tým nemá problém. V Španielsku na pohárovom zápase sú plné tribúny a my nemôžeme vyjsť z domu? Neviem, čo si mám o tom myslieť. Celé mi to príde choré.

Snáď sa na jar všetko naplno začne. Pretože ak nie, bude to katastrofa. Hlavne pre deti.