náhle zomrel vo veku nedožitých 58 rokov. Tieto slová okrem najbližšej rodiny hlboko ronili najmä bývalých spoluhráčov, veď nažívali spolu ako veľká rodina. Napokon, až na výnimky sa stali mladým výkvetom východoslovenského futbalu, ktorý pod vedením trénera Štefana Jačianskeho rástol na štadióne na bývalej Solovjevovej ulici zo zápasu na zápas. V druhej polovici roku 1965 prestúpil medzi modro-žltých a hneď od začiatku svojou univerzálnosťou naznačil, že strojári urobili výbornú kúpu.
Pravda, v Košiciach nevhupol úplne medzi neznámych. Už pred ním totiž zaradili do hráčskeho kádra Boroša a po Hoholkovom príchode onedlho aj Dojčáka. Zhodou okolnosti toto trio prišlo z vranovského dorastu, preto keď sa Jaroslav Boroš dozvedel o nečakanom skone svojho spoluhráča, čo mu telefonicky oznámil Daňko, na chvíľu onemel... "Nečudujte sa. Ja som s Ferom chodil v základnej škole do jednej triedy, vo Vranove sme hrali spolu v žiackom družstve i v Ocilkovom doraste, dostali sme sa spolu aj do kvalitného seniorského celku VSS. Bol to ozaj výborný chlapec, kamarát, kedykoľvek, keď prišiel hrať za internacionálov, nabehal toho za loptou zo všetkých nás najviac. Mal výbornú kondíciu, nechýbal mu humor, úsmev na tvári, aj preto jeho náhla smrť je taká bolestná." Tri týždne pred touto smutnou udalosťou sme sa v košickej hale Pri jazdiarni zhovárali po medzinárodnom žiackom turnaji o Pohár Benecolu, ktorý vyhrali jeho zverenci. Tešilo ho nielen prvenstvo, ale najmä kolektívna hra, ktorú tréneri ostatných družstiev chválili, ba aj to, že klub vytvoril chlapcom na prípravu dobré podmienky. "S týmito žiakmi je ozaj radosť pracovať," zneli jeho slová na záver. Ani vo sne nás nenapadlo, že to budú posledné z úst človeka, ktorý rozdával z futbalu to najkrajšie, keď v Košiciach vládli zlaté a doslova krásne časy. Veľmi radi na ne spomínali futbalisti VSS najmä od čias, keď tréner Jačiansky začal robiť prestavbu mužstva a dvere otváral mladým. To bola jedinečná príležitosť aj pre Františka Hoholka (nar. 1. mája 1947 vo Vranove), ktorého niektorí zostavovatelia bulletinov v Košiciach pozvali na tento svet o dva týždne skôr. Táto rarita pochádza spred polstoročia, z čias, keď Fero mal za sebou iba premiérový prvoligový ročník. Bol to inteligentný, technický hráč, takže tréner ho mohol postaviť tam, kde to najviac horelo. Preto zo začiatku mu zveroval skôr obranné úlohy a až neskôr sa dostal k ofenzívnej činnosti, preto mohol zadákom súpera naháňať strach svojím povestným bicyklom. Káder VSS pre ročník 1965/66 tvorili: Švajlen Pavlík, Š. Tóth, Š. Jutka, Csákvári, Piršč, Šomoši, Felszeghy, Gacek, T. Tóth, Mravec, Pollák, Müller, Kánássy, Smetana, Desiatnik, Boroš a Hoholko, ktorý počas celej sezóny dostal ako nováčik iba jedinú šancu. Na trávnik o prvoligové body vstúpil v 24. kole v roku 1966, keď strojári remizovali pred 11 tisíc divákmi v Brne so Zbrojovkou 0:0 v zostave: Švajlen Piršč, Jutka, Š. Tóth, Pavlík, Desiatnik, Pollák, Šomoši, T. Tóth, Hoholko, Kánássy. Postupne prichádzali do mužstva aj ďalší mladí. V ročníku 1970/71 strojári hrali na vrcholnej scéne najkrajší futbal. Pod Venglošovou taktovkou skončili druhí a dosiahli historický úspech s hráčskym kádrom, ktorý tvorili: Švajlen, T. Polgár Š. Jutka, Bomba, Desiatnik, Pivarník, Králka, Štafura, Pollák, Daňko, Štovčík, Kiš, Halás, Hoholko, Strausz, Boroš, Lechman, Borták, Dojčák, Žaludek. Fero sa vtedy stal s 13 zásahmi najúspešnejším strelcom VSS v I. lige pred Daňkom s deviatimi a Strauszom s ôsmimi gólmi, ba v celoštátnom meradle ho predstihli len Adamec (Trnava) s Nehodom (Gottwaldov), ktorí prekonali brankárov 16-krát a Stratil z Teplíc 14-krát. Dobrými výkonmi vzbudzoval stále pozornosť. Preto ani neprekvapilo, že ho po mexickej búrke 7. októbra 1970 tréner Antonín Rýgr pozval na kvalifikáciu ME´72 proti Fínom. V 69. minúte nahradil Nagya, ale bol to krátky čas na to, aby mohol zmeniť niečo na remíze 1:1. Svoj jediný medzištátny zápas odohral na pražskej Letnej s týmito hráčmi: Schmucker Večerek, Bomba, Desiatnik (75. O Urban), Mutkovič Mojžiš, Bartovič Štrunc, Nagy (69. Hoholko), Stratil, Albrecht. Vďaka tomuto štartu sa objavilo jeho meno v českej knihe "Slavné nohy " ako 411. čs. reprezentanta. Zaujímavé je, že až po štarte v A mužstve ho povolali do juniorského celku. Cestu však nemal ďalekú, lebo 21. apríla 1971 nastúpila ČSSR "23" v Košiciach proti poľským rovesníkom. V stretnutí, ktoré sa skončilo 1:1, predstavili naši hráči v tejto zostave: Zlámal Varadín, Luža, J. Tománek, Z. Koubek Štafura, Petrovič, Fandel Hoholko (Gajdůšek), Nehoda, J. Me
